Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 5. máj 2024Meniny má Lesia a Lesana
< sekcia Banskobystrický kraj

Na výstave Prenasledovaní za vieru je aj kancelária príslušníka ŠtB

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Historik Peter Račko výstavu dotvoril archívnymi fotografiami a spomienkami perzekvovaných duchovných na bolestivé obdobie ich života či citáciami z vyšetrovacích spisov.

Banská Bystrica 12. apríla (TASR) – Príbehy evanjelických duchovných, ktorí sa dostali do nemilosti totalitného režimu v niekdajšom Československu, rozpráva výstava Prenasledovaní za vieru. Otvorili ju v utorok (11. 4.) podvečer v priestoroch Thurzovho domu Stredoslovenského múzea (SSM) v Banskej Bystrici. Návštevníci si ju môžu pozrieť do 11. júna.

"Podľa Ústavy Československej republiky mali síce občania náboženskú slobodu, no napriek tomu boli predstavitelia cirkví v rokoch 1948-1989 pre svoju duchovenskú činnosť prenasledovaní. Zákony prijaté v roku 1949 umožňovali štátnym orgánom kontrolu cirkvi a poskytovali im zároveň právomoc rozhodovať o pôsobnosti a kompetenciách duchovných. Tí, ktorí sa odmietli podriadiť tomuto nariadeniu, boli buď zbavení funkcie, preložení na iné miesto, alebo boli z duchovnej služby prepustení. Čelní predstavitelia cirkvi – biskupi, na znak nesúhlasu s novými právnymi normami narúšajúcimi nezávislosť cirkevného života na našom území a pod politickým tlakom sa radšej vzdali svojich funkcií," priblížila Gabriela Benčová zo SSM.

Ako tiež uviedla, na prelome 50. a 60. rokov boli mnohí z nich zatknutí a nespravodlivo obvinení z protištátnej trestnej činnosti. Väčšinu z nich aj odsúdili na trest odňatia slobody v trvaní niekoľkých mesiacov až rokov. Počas tzv. Pražskej jari sa síce politický tlak na cirkevný život zmiernil, následná normalizácia však podnietila kňazov k ešte väčšej aktivizácii náboženského života ako protestu voči vzrastajúcej ateizácii spoločnosti.

"Duchovní organizovali nepovolené stretnutia s veriacimi, a to predovšetkým s mládežou. Následne Štátna bezpečnosť (ŠtB) zavádzala preventívno-výchovné opatrenia, ktoré mali zamedziť tejto potenciálnej "trestnej činnosti" duchovných, ako napríklad odmietnutie prijatia na štúdium, zamedzenie kariérnemu postupu v práci, vylúčenie zo spoločenských organizácií alebo skončenie pracovného pomeru v zamestnaní. Až po Nežnej revolúcii sa viacerí prenasledovaní cirkevní hodnostári dočkali morálnej rehabilitácie, mnohí však až in memoriam - po svojej smrti," uviedla Benčová.

Historik SSM Peter Račko výstavu dotvoril archívnymi fotografiami a spomienkami perzekvovaných duchovných na bolestivé obdobie ich života, citáciami z vyšetrovacích spisov, dobovými záznamami zo stretnutí príslušníkov a spolupracovníkov ŠtB, ale aj výpoveďami priamych účastníkov či samizdatovou literatúrou. Na priblíženie témy dnešným mladým ľuďom SSM vystavilo osobné predmety prenasledovaných kňazov a pripravilo rekonštrukciu kancelárie príslušníka ŠtB, v ktorej prebiehali výsluchy.