MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Hovoria o tom aj zámery Chránenej krajinnej oblasti - Biosférickej rezervácie Poľana (CHKO-BR).
Autor TASR
Zvolen 15. mája (TASR) - Aj keď samotný stred Slovenska, oblasť Poľany a jej blízkeho okolia, patria k miestam, ktoré doposiaľ odolávali všemožným zásahom človeka, pre neustále sa zvyšujúci záujem o pobyty v prírode a zatraktívnenie nášho historicky azda najznámejšieho pohoria, sa územie v budúcnosti musí aspoň čiastočne zmeniť. Hovoria o tom aj zámery Chránenej krajinnej oblasti - Biosférickej rezervácie Poľana (CHKO-BR).
"Poľana má stále tú výhodu, že je po všetkých smeroch nedotknutá, čo mnoho ľudí stále oceňuje. Má však aj celý rad nevýhod," hovorí riaditeľka CHKO-BR Vladimíra Fabríciusová.
Poľana by sa podľa jej slov mala v prvom rade vybudovať infraštruktúrou, ktorá bude ľahko dostupná. Na území by mali vyrásť aj vhodné atrakcie. "Musíme tiež investovať do služieb a celý destinačný manažment by mal byť na veľmi dobrej úrovni," prízvukuje.
Vie si predstaviť, že ľudia, žijúci na Podpoľaní, by sa tak, ako je to v iných atraktívnych oblastiach cestovného ruchu, živili aspoň v sezóne turizmom.
"Aj UNESCO, pod ktoré naša biosférická rezervácia spadá, stavia momentálne rozvoj cestovného ruchu na prioritách, ktorými sú prírodné a kultúrne hodnoty," pripomenula. "Poľanu chceme preto ponúknuť ako destináciu," zdôraznila.
CHKO-BR už podala alebo pripravuje podať niekoľko projektov, ktoré by naplnili ich zámery. "Chceme sa jednak zapojiť do operačných programov pre čerpanie z fondov Európskej únie, jednak spracovávať vlastné biznis plány, na ktorých realizácii sa budú podieľať viaceré subjekty a budeme sa usilovať, aby tieto zámery biosférickej rezervácie podporila aj vláda," uviedla Fabríciusová ďalej. Ocenila pritom doterajší prístup viacerých dôležitých subjektov, pôsobiacich v Podpoľaní.
Medzi plánované atrakcie, ktoré by do regiónu pritiahli omnoho viac turistov, zaradila napríklad vybudovanie skanzenu ľudovej architektúry či turistický vláčik vedúci Hrochotskou dolinou. "Na Podpoľaní napríklad chýba tradičný salaš a mojím snom je založiť tam aj školu salašníctva," podotkla.
V Detve by sa podľa nej mal oveľa viac a na rôznorodé podujatia využívať tamojší amfiteáter. V severnej časti Poľany si zase treba pripomenúť históriu baníctva a v neposlednom rade po neúspechu s povolením sa opäť pokúsiť o vybudovanie vyhliadkovej veže na Poľane.
"Jednoducho musíme docieliť stav, aby ten, kto na Podpoľanie zavíta, tam neostal jeden deň, ale niekoľko dní a tiež to, aby mladí ľudia z územia neodchádzali, ale mali tu dostatok impulzov k práci."
"Poľana má stále tú výhodu, že je po všetkých smeroch nedotknutá, čo mnoho ľudí stále oceňuje. Má však aj celý rad nevýhod," hovorí riaditeľka CHKO-BR Vladimíra Fabríciusová.
Poľana by sa podľa jej slov mala v prvom rade vybudovať infraštruktúrou, ktorá bude ľahko dostupná. Na území by mali vyrásť aj vhodné atrakcie. "Musíme tiež investovať do služieb a celý destinačný manažment by mal byť na veľmi dobrej úrovni," prízvukuje.
Vie si predstaviť, že ľudia, žijúci na Podpoľaní, by sa tak, ako je to v iných atraktívnych oblastiach cestovného ruchu, živili aspoň v sezóne turizmom.
"Aj UNESCO, pod ktoré naša biosférická rezervácia spadá, stavia momentálne rozvoj cestovného ruchu na prioritách, ktorými sú prírodné a kultúrne hodnoty," pripomenula. "Poľanu chceme preto ponúknuť ako destináciu," zdôraznila.
CHKO-BR už podala alebo pripravuje podať niekoľko projektov, ktoré by naplnili ich zámery. "Chceme sa jednak zapojiť do operačných programov pre čerpanie z fondov Európskej únie, jednak spracovávať vlastné biznis plány, na ktorých realizácii sa budú podieľať viaceré subjekty a budeme sa usilovať, aby tieto zámery biosférickej rezervácie podporila aj vláda," uviedla Fabríciusová ďalej. Ocenila pritom doterajší prístup viacerých dôležitých subjektov, pôsobiacich v Podpoľaní.
Medzi plánované atrakcie, ktoré by do regiónu pritiahli omnoho viac turistov, zaradila napríklad vybudovanie skanzenu ľudovej architektúry či turistický vláčik vedúci Hrochotskou dolinou. "Na Podpoľaní napríklad chýba tradičný salaš a mojím snom je založiť tam aj školu salašníctva," podotkla.
V Detve by sa podľa nej mal oveľa viac a na rôznorodé podujatia využívať tamojší amfiteáter. V severnej časti Poľany si zase treba pripomenúť históriu baníctva a v neposlednom rade po neúspechu s povolením sa opäť pokúsiť o vybudovanie vyhliadkovej veže na Poľane.
"Jednoducho musíme docieliť stav, aby ten, kto na Podpoľanie zavíta, tam neostal jeden deň, ale niekoľko dní a tiež to, aby mladí ľudia z územia neodchádzali, ale mali tu dostatok impulzov k práci."
