Bratislava 17. októbra (TASR) – Predseda Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Miroslav Hlivák sa nestotožňuje s pozmeňujúcimi návrhmi poslancov, ktoré vo štvrtok schválilo plénum parlamentu spolu s novelou zákona o verejnom obstarávaní. Hlivák plánuje požiadať prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby takúto verziu novely zákona nepodpísala.

Schválením týchto úprav bola podľa predsedu úradu "prevalcovaná" odborná práca pri skvalitňovaní prostredia verejného obstarávania na Slovensku, ktorú vyzdvihla aj Európska komisia. "Páni poslanci narýchlo vsunuli do pléna také pozmeňujúce návrhy, ktoré neprešli medzirezortným pripomienkovým konaním, voči ktorým máme zásadné právne výhrady, keďže prinášajú riziká pre oblasť verejného obstarávania a ktorých cieľom je aj ochromiť skvalitňujúcu sa činnosť nezávislého kontrolného orgánu," upozornil Hlivák.

Pozmeňujúce návrhy, ktoré doplnili novelu zákona, podľa neho zásadne odporujú filozofii, s ktorou ju ÚVO pripravoval. Zdôraznil, že cieľom bolo skvalitniť prostredie verejného obstarávania na Slovensku, posilniť v ňom transparentnosť a čestnú hospodársku súťaž. "V boji za transparentnejšie a kvalitnejšie prostredie verejných nákupov nepoľavíme a zvolíme ďalšie kroky, aby sme ochránili vymožiteľnosť a čistotu práva v oblasti verejného obstarávania na Slovensku. Na pani prezidentku sa obrátim listom so žiadosťou, aby takúto verziu novely nepodpísala a uvediem všetky právne argumenty," podotkol Hlivák.

Národná rada (NR) SR vo štvrtok schválila novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá rieši účasť majetkovo prepojených subjektov, vymedzenie environmentálneho aspektu vo verejnom obstarávaní, ale aj zníženie administratívnej záťaže.

Poslanci odobrili aj pozmeňujúci návrh poslanca Smeru-SD Ľubomíra Vážneho, ktorý hovorí o úprave zákonnej definície citlivého vybavenia, stavebných prác citlivého charakteru a služby citlivého charakteru tak, aby definícia bola v súlade s platnou Bezpečnostnou stratégiou štátu schválenou NR SR 27. septembra 2005.

Zaviesť by sa podľa neho mal aj inštitút schvaľovania bezpečnostných plánov ústredným orgánom. "Zmenou sa navrhuje zvýšenie úrovne konzistencie požiadaviek a opatrení v príslušnom sektore kritickej infraštruktúry, ako aj minimalizácia nepresných alebo potenciálne neobjektívnych požiadaviek a opatrení identifikovaných bezpečnostným plánom bez relevantného kontextu so skutočne identifikovanými rizikami," priblížil Vážny. Rozšíriť by sa mali aj povinnosti prevádzkovateľa v súvislosti s prípadmi, ak majú byť dodávateľovi sprístupnené citlivé informácie.

Schválený bol tiež pozmeňujúci návrh nezaradeného poslanca Petra Marčeka. Ten navrhoval pre urýchlenie konaní zaviesť ÚVO lehotu na začatie konania v prípade konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy na základe podnetu. V týchto konaniach by sa mal zaviesť podľa Marčeka aj inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia o zastavení konania. Cieľom je, aby zdĺhavé konania o revíznych postupoch boli urýchlené.

Marčekov návrh zahŕňa aj zvýšenie a zjednotenie sumy kaucie pri podávaní námietok. Vyššia kaucia má navrhovateľov odradiť od podávania špekulatívnych námietok. V záujme eliminovania nedôvodných podnetov na preskúmanie úkonov sa má tiež zaviesť povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli ÚVO v súvislosti s vypracovaním odborného stanoviska alebo znaleckého posudku, ak ÚVO zastavil konanie a nezistil porušenie zákona.