Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 27. apríl 2024Meniny má Jaroslav
< sekcia Ekonomika

Po vstupe Švédska podiel Slovenska na financovaní rozpočtu NATO klesol

Na snímke slovenskí vojaci. Foto: TASR - Martin Baumann

Rezort obrany informoval, že vlani dosiahol podiel výdavkov Slovenskej republiky na obranu k reálnemu hrubému domácemu produktu (HDP) úroveň 2,05 %.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 28. marca (TASR) - Spoločný rozpočet Severoatlantickej aliancie (NATO) je zložený z troch pilierov, a to civilného, vojenského a z Programu bezpečnostných investícií NATO (NSIP). Podiel SR na ich financovaní bol za rok 2023 na úrovni 0,5113 %. Po vstupe Švédska do NATO tento podiel klesol na 0,5014 %. Vlani sa príspevok SR do všetkých troch pilierov spoločného rozpočtu NATO pohyboval na úrovni 16,9 milióna eur. Uviedol to pre TASR komunikačný odbor Ministerstva obrany SR v súvislosti s 20. výročím vstupu SR do Aliancie.

Rezort obrany informoval, že vlani dosiahol podiel výdavkov Slovenskej republiky na obranu k reálnemu hrubému domácemu produktu (HDP) úroveň 2,05 %. V rokoch 2014 až 2022 sa však tento podiel pohyboval pod úrovňou požadovaných 2 %. Napríklad v roku 2014 dosiahol podiel obranných výdavkov hodnotu 0,98 % HDP, v roku 2019 úroveň 1,70 %, v roku 2020 výšku 1,92 %, v roku 2021 úroveň 1,74 % a v roku 2022 hodnotu 1,81 %.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) nepovažuje obranné výdavky SR za dostatočné. "Pri pohľade na historický vývoj investícií v obrane evidujeme veľmi nízke úrovne vynakladaných výdavkov v rokoch 2012 až 2018. Je zrejmé, že táto oblasť nepatrila medzi priority vlád. Riziko priameho konfliktu sa javilo dostatočne nízke a do veľkej miery sa Slovenská republika spoliehala na ochranu spojencov z NATO," uviedla RRZ.

Rada zároveň zdôraznila, že potreba modernizácie vybavenia ozbrojených síl Slovenskej republiky vznikla z dôvodu investičného dlhu naakumulovaného v období pred rokom 2019 charakterizovanom nízkymi investíciami do obrany a zároveň bola urýchlená aktuálnou geopolitickou situáciou.

Akruálne kapitálové výdavky v obrane (výdavky pri dodaní, resp. prevzatí techniky) by podľa RRZ v roku 2024 mohli presiahnuť úroveň 734 miliónov eur (0,6 % HDP). V roku 2025 by mohli byť dokonca vo výške až 1,9 miliardy eur (1,4 % HDP) s následným poklesom na asi 0,6 % HDP v rokoch 2026 a 2027.

"Je viacero faktorov, od ktorých bude závisieť výška investícií v obrane za horizontom roka 2027, avšak existujúci záväzok voči spojencom v NATO si bude naďalej vyžadovať dodržiavanie minimálneho limitu celkových výdavkov na obranu vo výške 2 % z HDP," dodala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.