Bratislava 23. augusta (TASR) - Výsledkom komplexných pozemkových úprav nie je len zreálnenie pozemkového vlastníctva majiteľov nehnuteľností, ale najmä finančné zhodnotenie scelených pozemkov pre vlastníkov či kvalitnejší výber daní pre samosprávu, ako aj pozitívne vplyvy na krajinotvorbu a životné prostredie. Uviedol to pre médiá predseda predstavenstva Komory pozemkových úprav SR Vladimír Uhlík v reakcii na schválenie Návrhu opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR vládnym kabinetom v stredu (21. 8.)

Podľa predsedu predstavenstva Komory geodetov a kartografov Jána Hardoša bude veľmi dôležité, aby štát a vlády dokázali dlhodobo a transparentne zabezpečiť realizáciu pozemkových úprav.

"Pozemkové úpravy sú jediným efektívnym nástrojom na riešenie rozdrobenosti pozemkového vlastníctva, kľúčovým nástrojom na nerušené užívanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ako aj s tým spojeným vyriešením množstva problémov poľnohospodárstva," uvádzajú v stanovisku Komora pozemkových úprav SR, Zamestnávateľský zväz geodézie a kartografie, Komora geodetov a kartografov, Slovenská spoločnosť geodetov a kartografov a Zamestnávateľský zväz geodézie a kartografie. Podľa nich pozemkové úpravy môžu naštartovať aj mnohé rozvojové programy obcí, malé a stredné podnikanie a dokážu pripraviť krajinu na očakávané klimatické zmeny.

Stavovské a odborné organizácie, združujúce odborníkov na pozemkové úpravy zdôraznili, že geodetické firmy sú pripravené na plnenie tejto náročnej úlohy. "Na slovenskom trhu je dostatok projektantov pozemkových úprav. Samozrejme, počas 30 rokov spracovania bude potrebné stavy projektantov systematicky dopĺňať," konštatovali. Zároveň upozornili, že podľa nich je čiastočným problémom pripravenosť štátnej správy. Treba opäť zaviesť špecializovanú štátnu správu na úseku pozemkových úprav aj katastra nehnuteľností, doplniť stavy, vyčleniť a doškoliť vedúcich projektov pozemkových úprav.

Finančné náklady na pozemkové úpravy v 3103 katastrálnych územiach by podľa materiálu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR počas 30 rokov mali dosiahnuť výšku 1,093 miliardy eur, ročne priemerne 36,4 milióna eur. Podľa MPRV SR ide pri pozemkových úpravách o rozsah prác, aký sa ešte v podmienkach SR nerealizoval.