Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Kultúra

Svetoznámy slovenský operný spevák Sergej Kopčák jubiluje

Sergej Kopčák. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Impozantný bas Sergeja Kopčáka, rodáka z východoslovenského Ďačova, si počas jeho dlhoročnej kariéry mohli vypočuť priaznivci opery na celom svete.

Ďačov/Bratislava 23. apríla (TASR) – Svetoznámy operný spevák Sergej Kopčák bude mať v pondelok 23. apríla 70 rokov.

Impozantný bas Sergeja Kopčáka, rodáka z východoslovenského Ďačova, si počas jeho dlhoročnej kariéry mohli vypočuť priaznivci opery na celom svete. Vytvoril množstvo rozličných postáv na najvýznamnejších svetových operných scénach, akými sú milánska La Scala, londýnska Covent Garden, Metropolitná opera a Carnegie Hall v New Yorku. Spolupracoval so svetoznámymi dirigentmi ako Claudio Abbado, Leonard Bernstein, James Conlon, Riccardo Muti, Nello Santi, Charles Mackeras, James Levine, Seidži Ozawa či Valerij Gergiev.

Operný prejav Sergeja Kopčáka hodnotili kritici prevažne atribútmi ako muzikalita, nádherná farba hlasu, nevšedná kultivovanosť a elegancia, sugestívna interpretácia, alebo technická dokonalosť. Odborná kritika ho zaraďuje medzi typy belkantovo školených basistov s výrazným citom pre party slovanskej a zvlášť ruskej opery.

Sergej Kopčák sa narodil 23. apríla 1948 v obci Ďačov. Budúci svetoznámy bas sa opernému spevu začal venovať až v roku 1968 na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Na košickom konzervatóriu študoval totiž hru na husle. Z VŠMU odišiel v roku 1970 do Sofie, kde na miestnom konzervatóriu študoval u profesora Michaila Popova. Neskôr absolvoval aj študijné pobyty v milánskej opere La Scala a vo viedenskej Štátnej opere. Bol finalistom medzinárodných speváckych súťaží v Mníchove (1976) a v Riu de Janeiro (1977).

Profesionálnu opernú kariéru začal Sergej Kopčák ako sólista Opery Divadla Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici. V roku 1972 odišiel do Košíc, kde dva roky pôsobil v Opere Štátneho divadla. Najdlhšie (1974-1996) ako sólista Opery Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.

K vrcholným scénickým kreáciám Sergeja Kopčáka patria Gounodov a Boitov Mefistofeles, Gremin v Čajkovského Eugenovi Oneginovi a Musorgského Boris Godunov. V jeho koncertnom repertoári zaujíma významné miesto aj tvorba 20. storočia. Premiérovo uviedol a nahral rad diel slovenských skladateľov, pričom viaceré z nich mu boli dedikované. S divákmi a s profesionálnou kariérou sa Kopčák rozlúčil v roku 2008 stvárnením Borisa Godunova v SND.

Nadobudnuté skúsenosti a technické zásady operného spevu Kopčák odovzdával aj mladej generácii, keď pôsobil ako mimoriadny profesor na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1997-1999 viedol aj majstrovské interpretačné kurzy v Piešťanoch.

V decembri 2012 sa v Bratislave uskutočnila prezentácia CD titulu Posledné slová, ktoré vzniklo v nadväznosti na mimoriadne úspešný koncert v rámci medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos 2011. Sám Sergej Kopčák považuje CD Posledné slová za úplný koniec svojej kariéry.

Počas svojej bohatej kariéry nezabudol ani na svojich ďačovských rodákov. Vo svojom rodisku vystúpil Sergej Kopčák v roku 2005. V gréckokatolíckom farskom chráme svätého Michaela počas omše zaspieval modlitbu Otče náš v staroslovienčine. V kultúrnom dome rodákom zaspieval ukážky z opier Borisa Godunova a Verdiho.

Literárny fond udelil v roku 2007 Sergejovi Kpčákovi Cenu za celoživotné dielo v oblasti divadelnej tvorby. V roku 2008 získal Cenu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za rozvoj kultúry a humanitného vzdelávania a v roku 2009 dostal Cenu ministra kultúry za rok 2008 za stvárnenie postavy Borisa Godunova v rovnomennej inscenácii na scéne SND.