Bratislava 30. novembra (TASR) - Vstupným materiálom do čísla 41-42 Literárneho týždenníka (LT) je informatívna reportáž Dušana Mikolaja „Na Kysuciach filmovo o svete tradičných hodnôt“, v ktorej priblížil program a atmosféru jubilejného 50. výročia literárnej súťaže mladých autorov Jašíkove Kysuce, a tiež 20. ročníka Etnofilmu, čiže súťažnej prehliadky Medzinárodného filmového festivalu o etnológii, sociálnej a kultúrnej antropológii, ktorá sa koná každé dva roky.

Autorom stĺpcového úvodníka „Učiteľova modlitba“ je Ľubomír Pajtinka. Autor v nej spôsobom eseje, v ktorej využíva štylistické nuansy modlitby, hovorí o niekdajšom i súčasnom postavení učiteľa a jeho poslaní.

Zahranično-politické komentáre napísali Jaroslav Husár („Prečo má EÚ problémy?“), Branislav Fábry („Azyl pre macedónskeho expremiéra“) a František Škvrnda („Ukrajina po euromajdane“). Komentátorský charakter má aj pravidelná „Pohľadnica z Prahy“, v ktorej sa stály autor rubriky Petr Žantovský zamýšľa nad súčasnou vnútropolitickou situáciou v Českej republike.

Nad obsahom novej knihy slovensko-českej autorskej dvojice Pavol Dinka – Petr Žantovský „Necenzurované eseje a úvahy“ sa v článku „Za kvalitný žurnalizmus“ zamyslel Vincent Šabík.

Polemický charakter s politickou témou v pozadí má „Otvorený list“ predsedovi Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku a šéfredaktorovi časopisu „Dukľa“ Ivanovi Jackaninovi, ktorého autorom je básnik Sergej Makara.

Viacero príspevkov je venovaných blížiacemu sa výročiu vzniku Literárneho týždenníka. Spolok slovenských spisovateľov, súčasná redakcia i autori a pamätníci si výročie pripomenú na slávnostnom kolokviu v Domove slovenských spisovateľov v Budmericiach 7. decembra. Článok na túto tému s názvom „Budmerické dni SSS 2018“ napísal Štefan Cifra. K jubileu LT poslala pozdravný list česká poetka Lydie Romanská, podpredsedníčka Obce spisovateľov ČR. Pri príležitosti výročia periodika úvahu nad poslaním a významom LT v súčasnej dobe napísal Marián Šimkulič.

Nad premiérou činohry SND „Projekt 1918“, ktorej text vznikol na motívy próz Josepha Rotha, pravdepodobne v dramaturgickej pracovni Daniela Majlinga, sa paralelne zamýšľajú prozaička Mária Bátorová („Trojhodinová dráma“) a divadelný kritik Milan Polák „Slová v popredí, fakty v úzadí“).

„Scénickú stranu“ uzatvára recenzia Kataríny Kolárikovej „Terapia humorom“ o inscenácii hry poľskej autorky Elžbiety Jodlowskej na scéne Divadla komédie.

Siedma strana čísla patrí súčasným slovenským spisovateľom. Tentoraz sa však prezentujú ako publicisti. Viera Švenková napísala fejtón „Cesta k dokonalosti?“ Eva Fordinálová v úvahe „Právo reprezentovať Slovensko“ vyslovila svoju predstavu o tom, aké charakterové vlastnosti by mal mať náš budúci prezident a Milan Zelinka v úvahe „Najhorší alibizmus“ odsúdil teroristické činy, ktoré sa diali a dejú v mene Boha.

Textovo-obrazovú reportáž z 25. ročníka medzinárodného výtvarného festivalu v Snine pod názvom „Bol jubilejný festival v Snine posledný?“ pripravil Dušan Mikolaj.

Rovnako môžeme charakterizovať aj príspevok Anny Remiášovej „Stretneme sa v Clevelande“ o nedávnom živote slovenskej komunity v USA a o úsiliach slovenských intelektuálov v nej.

Pri príležitosti albánskeho štátneho sviatku časopis na celej dvojstrane publikuje poviedku súčasného albánskeho prozaika Bashkima Shehu „O českej pestúnke albánskeho premiéra“. Vstupný perex k poviedke pripravila Enkeleda Merkuri, veľvyslankyňa AR v SR.

Celostránkový priestor dostal aj rozhovor Etely Farkašovej so Zdenkou Valentovou-Beličovou, šéfredaktorkou časopisu Nový Život v Báčskom Petrovci a slovenskou poetkou. Rozhovor má názov „Poézia – miesto najväčšej slobody“).

K nedožitému 115. jubileu básnika Andreja Žarnova biografickú esej pod názvom „Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova“ napísala Margita Kániková.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Viktora Timuru na básnickú zbierku Michala Záletu „Pamäť dvora“.

Spoločenská rubrika prináša informáciu o obsahu 2. tohoročného čísla almanachu „Devín“, ktorý po rusky vydáva Spoločnosť Ľ. Štúra v Moskve, nekrológy za prekladateľkou Vierou Grundlerovou-Čomajovou, autorom viacerých cestopisov Jozefom Trabalkom a kultúrnou a pedagogickou pracovníčkou z Liptova Evou Gajdošovou.