Po uliciach Bratislavy, najmä po korze od Michalskej brány až po Dunaj chodil s ľahkosťou šviháka ako šľachtic a pozdravoval najmä paničky, a to v troch jazykoch.
Bratislava 10. augusta (TASR) - Na Ignáca Lamára si spomenú väčšinou starší Bratislavčania, do ich povedomia sa nezabudnuteľne zapísal ako slušný a úctivý Schöne Náci. V sobotu 11. augusta uplynie 115 rokov od narodenia legendárnej postavičky bratislavského korza.
Upratoval, prášil koberce či nosil uhlie Schöne Náci, vlastným menom Ignác Lamár sa narodil 11. augusta 1897 v bratislavskej Petržalke. Bol synom petržalského obuvníka a do tohto remesla zasvätil otec aj jeho. Keď matka zanechala rodinu a ušla s tovarišom do Viedne, jeho opustený otec utápal žiaľ v alkohole. Po otcovej smrti exekútori rozpredali rodinný majetok na úhradu dlžôb. Ignác Lamár sa tak vďaka pomoci dobrých ľudí zamestnal v divadelných dielňach. Z práce ho prepustili, keď sa divadlo cez prvú svetovú vojnu dostalo do krízy. Začal si zarábať príležitostnými činnosťami. Bratislavským ženičkám robil drobné služby - poupratoval byt, vyprášil koberce, doniesol uhlie z pivnice. Býval v rôznych podnájmoch a vlastnil čierny kufor s frakom, čiernymi lakovkami, bielymi rukavičkami a cylindrom, ktoré grófka Náriová darovala kedysi jeho otcovi po manželovej smrti. Jedného dňa si Ignác Lamár tieto veci obliekol a obul, pred zrkadlom si nacvičil úsmevy, parádne zdravenie cylindrom a vyšiel do prešporských (bratislavských) ulíc.
Schöne NáciFoto: TASR/Štefan PuškášTúžil byť klaunom
Jeho dávnym veľkým snom bolo pracovať v cirkuse ako klaun. Aspoň takýmto spôsobom si chcel svoj sen naplniť a byť osožný ako klaun pre obecenstvo. Po uliciach Bratislavy, najmä po korze od Michalskej brány až po Dunaj chodil s ľahkosťou šviháka ako šľachtic a pozdravoval najmä paničky a to v troch jazykoch, ako sa v Prešporku hovorilo.
V Spomienkach a vyznaniach lekára Schöne Náci sa dostal aj do zoznamu prominentných pacientov MUDr. Imricha Sečanského, medzi ktorými už v tom čase boli šéfdirigent filharmónie Václav Kalich, literárny vedec Jan Mukařovský, povereník Ladislav Novomeský, básnik Rudolf Fábry, spisovateľ Milo Urban či herec Arnold Flögl. Lekár na neho spomína aj vo svojej knihe z roku 1997 s názvom Spomienky a vyznania lekára. Pesničku o Schöne Nácim má vo svojom repertoári skupina Lojzo, ktorá ju aj nahrala na svoj album Ticho po plešine.
Jeho socha v životnej veľkosti je dielom akademického sochára Juraja Meliša stojí na bratislavskom korze a často je terčom útokov vandalov.
Skupina Lojzo mu hrala na pohrebe Ignác Lamár zomrel 23. októbra 1967 vo veku 70 rokov v Krajskej tuberkulóznej nemocnici v Lehniciach. V roku 2007 boli jeho telesné pozostatky prevezené do Bratislavy. Po takmer 40 rokoch sa Schöne Náci "dočkal" pohrebu v rodnej Bratislave na Ondrejskom cintoríne. Okrem kňaza Antona Srholca sa s ním rozlúčila aj skupina Lojzo, ktorá mu prvý a posledný raz zaspievala vlastnú pesničku Schöne Náci. Na poslednej ceste si Ignáca Lamára uctilo asi 400 väčšinou starších Bratislavčanov. Druhý pohreb bol po exhumácii hrobu Schöne Náciho v Lehniciach, kde ho obec pochovala ako bezdomovca.
