Ešte v polovici 90. rokoch 20. storočia spôsobovalo používanie čínskeho znakového písma na počítači pomerne veľké problémy.
Autor TASR
Bratislava 27. apríla (TASR) – Moderná čínština je jazykom s najväčším počtom hovoriacich na svete. Toto tvrdenie platí za predpokladu, že hovoríme o jednotnom spisovnom jazyku, ktorý sa používa v Čínskej ľudovej republike (ČĽR). Pre TASR to v rozhovore povedal sinológ Ľuboš Gajdoš z Katedry východoázijských štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave.
Ak sa však pozrieme na problematiku zo širšieho uhla pohľadu a zoberieme do úvahy reálnu jazykovú situáciu v ČĽR, musíme konštatovať, že situácia nie je taká jednoznačná, pokračoval sinológ. V čínštine totiž existuje veľké množstvo tzv. dialektov, ktoré sú si navzájom nezrozumiteľné. To môže vyústiť do situácie, keď si napríklad hovoriaci z oblasti južných dialektov nerozumie s hovoriacimi zo severných, ale ani južných provincií. To platí, samozrejme za predpokladu, že obaja hovoria svojimi dialektmi.
Ako Gajdoš ďalej priblížil, v súčasnosti prevláda radenie čínskych znakov do riadkov zľava doprava (podobne ako v slovenčine), ale v minulosti boli znaky usporiadané do stĺpcov (zhora dole), sprava doľava. Z nášho pohľadu sa teda kniha otvárala vzadu.
Ešte v polovici 90. rokoch 20. storočia spôsobovalo používanie čínskeho znakového písma na počítači pomerne veľké problémy. V súčasnosti je používanie znakového písma na počítači alebo mobile bezproblémové, vysvetlil sinológ.
Pri porovnávaní života, napríklad na Slovensku a v ČĽR, je podľa neho potrebné rozlišovať medzi mestskou a vidieckou populáciou v Číne. Sú to dva diametrálne odlišné svety. V minulosti, v polovici 90. rokov 20. storočia, bol napríklad priemerný plat robotníka v priemysle omnoho nižší ako na Slovensku. V súčasnosti je už priemerná mzda v rovnakej pozícii v mnohých oblastiach ČĽR vyššia ako na Slovensku. "Môžem povedať, že za 20 rokov sa úroveň príjmov mestského obyvateľstva značne zvýšila a Čína už nie je primárne vyhľadávanou destináciou zahraničného kapitálu pre svoju lacnú pracovnú silu. Tú by ste na Slovensku získali pravdepodobne lacnejšie," konštatoval Gajdoš.
Ak sa však pozrieme na problematiku zo širšieho uhla pohľadu a zoberieme do úvahy reálnu jazykovú situáciu v ČĽR, musíme konštatovať, že situácia nie je taká jednoznačná, pokračoval sinológ. V čínštine totiž existuje veľké množstvo tzv. dialektov, ktoré sú si navzájom nezrozumiteľné. To môže vyústiť do situácie, keď si napríklad hovoriaci z oblasti južných dialektov nerozumie s hovoriacimi zo severných, ale ani južných provincií. To platí, samozrejme za predpokladu, že obaja hovoria svojimi dialektmi.
Ako Gajdoš ďalej priblížil, v súčasnosti prevláda radenie čínskych znakov do riadkov zľava doprava (podobne ako v slovenčine), ale v minulosti boli znaky usporiadané do stĺpcov (zhora dole), sprava doľava. Z nášho pohľadu sa teda kniha otvárala vzadu.
Ešte v polovici 90. rokoch 20. storočia spôsobovalo používanie čínskeho znakového písma na počítači pomerne veľké problémy. V súčasnosti je používanie znakového písma na počítači alebo mobile bezproblémové, vysvetlil sinológ.
Pri porovnávaní života, napríklad na Slovensku a v ČĽR, je podľa neho potrebné rozlišovať medzi mestskou a vidieckou populáciou v Číne. Sú to dva diametrálne odlišné svety. V minulosti, v polovici 90. rokov 20. storočia, bol napríklad priemerný plat robotníka v priemysle omnoho nižší ako na Slovensku. V súčasnosti je už priemerná mzda v rovnakej pozícii v mnohých oblastiach ČĽR vyššia ako na Slovensku. "Môžem povedať, že za 20 rokov sa úroveň príjmov mestského obyvateľstva značne zvýšila a Čína už nie je primárne vyhľadávanou destináciou zahraničného kapitálu pre svoju lacnú pracovnú silu. Tú by ste na Slovensku získali pravdepodobne lacnejšie," konštatoval Gajdoš.