Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Monumentálne sochárske dielo s cyrilo-metodskou tematikou vytvoril pre Prievidzu krajan, akademický sochár Stanislav Mikuš pochádzajúci z Koša. Súsošie stojí v centre mesta.
Autor TASR
Prievidza 26. januára (TASR) - Horná Nitra si pripomína svätého Cyrila a Metoda niekoľkými historickými pamiatkami, ale i súčasnými dielami. Je to napríklad zvon s reliéfom svätcov z roku 1924, nástenná maľba v Kostole svätého Bartolomeja v Prievidzi, súsošie v centre Prievidze a dva kostoly zasvätené solúnskym bratom - v Lehote pod Vtáčnikom a Malej Lehôtke.
Ako vysvetlila historička umenia Barbora Matáková z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne, pracoviska v Prievidzi, tradíciu pripomienky svätého Cyrila a Metoda na hornej Nitre obnovil kňaz Anton Mišút organizovaním cyrilo-metodskej slávnosti v Prievidzi, ktorá sa uskutočnila v období po prvej svetovej vojne. Podľa dostupných materiálov z farskej kroniky sa na slávnosti zúčastnilo približne 12.000 ľudí.
"Ako sa píše v kronike, prvá slovenská manifestácia sa stala na Cyrila a Metoda. Takú oslavu Prievidza dosiaľ nevidela. Prišli s procesiami všetky slovenské fary so svojimi duchovnými na čele so zástavami. Procesia sa pohla z farského kostola, námestím a Dlhou ulicou, cez Slavobrány. Na konci Dlhej ulice za mostom pri zhotovenom oltári bolo odprosovanie a pri Soche svätej trojice obetovanie dietok cyrilometodejských. Na námestí bola slávnostná svätá omša, po požehnaní vo farskom kostole bolo zhromaždenie jednoty ružencových žien. Rečnili oduševnene dve dámy z Trnavy, z našich žien Kršková a Drličková, ja a profesor náboženstva na tunajšom gymnáziu, profesor Briška v záujme katolicizmu."
Podľa slov Matákovej kňaz Anton Mišút vyjadril úctu k solúnskym bratom aj zasvätením jedného z nových zvonov, ktoré objednal u významnej lejárskej firmy Richarda Herolda namiesto starších, skonfiškovaných počas prvej svetovej vojny.
"Anton Mišút, keď prišiel do Prievidze a našiel takmer prázdnu zvonicu prievidzského kostola, hneď sa začal zaoberať myšlienkou na nové zvony. Pozval kampanológa, ktorý navrhol veľkosť a ladenie zvonov, aby boli takým orchestrom pre šírenie kresťanskej myšlienky. Jeden zo zvonov dostal meno Cyril a Metod. Nápis, ktorý sa na ňom nachádza, je vlastne modlitbou, "Svätý Cyrile, Metode, proste matku Máriu, by nám vždy bránila našu vlasť, Slovenskú krajinu." Trvalo tri roky, kým sa zo zbierok veriacich prievidzskej farnosti nazbieralo toľko peňazí, aby sa podarilo zrealizovať zámer kňaza a vo zvonici opäť boli zvony, ktoré Prievidžanom určite chýbali." Zvon je jednou z pamiatok, ktoré síce nie je na očiach, ale ktorú je počuť.
Ďalšou pamiatkou je nástenná maľba na bočnej empore na severnej strane lode farského Kostola svätého Bartolomeja v Prievidzi. "Podľa výtvarných znakov by mohla byť inšpirovaná obrazom svätého Cyrila a Metoda maliara z konca 19. a prvej polovice 20. storočia Jozefa Hanuľu. Predpokladám, že myšlienka ich obraz uplatniť vo farskom kostole, mohla pochádzať od Antona Mišúta," vysvetlila Matáková.
Doplnila, že tradícia svätého Cyrila a Metoda sa často odzrkadľovala v samotnom zasvätení kostolov, tie sa na Slovensku zachovali v pomerne hojnom počte. "V najbližšom okolí máme dva kostoly spomínaného patrocínia. Kostol svätého Cyrila a Metoda v Lehote pod Vtáčnikom z roku 1949 a kostol z roku 1997 v Malej Lehôtke. To patrocínium, čiže zasvätenie kostola konkrétnemu svätcovi, odzrkadľuje dobovú tendenciu, inklináciu k osobnostiam, témam a svätý Cyril a Metod sa práve objavovali v takých kritických časoch, keď národné sebavedomie upadalo a bolo ho treba trochu pozdvihnúť."
Monumentálne sochárske dielo s cyrilo-metodskou tematikou vytvoril koncom deväťdesiatych rokov pre Prievidzu krajan, akademický sochár Stanislav Mikuš pochádzajúci z Koša. Súsošie stojí v centre Prievidze a svätci sú zobrazení v typickom oblečení s osobnými atribútmi. "Práve na soche sv. Cyrila vidíme symbol knihy, zvitok, ktorý zaznamenáva prvé slová Proglasu. Alebo býva zobrazený s knihou ako pripomenutie prekladov, ktoré urobili, aby sprístupnili Písmo Sväté Slovanom," vysvetlila.
Jedným z poslaní oživovania cyrilo-metodskej tradície podľa Matákovej je, aby sme si aj dnes popri pragmatických záujmoch občas všimli, že i voľakedy boli nadšenci, ktorí riskovali život a ktorí sa doslova obetovali, lebo išli do jamy levovej, išli do prostredia franských kňazov. Išli do prostredia, kde ich ľudia nepoznali, kde im nerozumeli a preto, aby im rozumeli, boli schopní vytvoriť písmo, prekladať knihy. To bola najmä zásluha svätého Cyrila a Metoda.
Ako vysvetlila historička umenia Barbora Matáková z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne, pracoviska v Prievidzi, tradíciu pripomienky svätého Cyrila a Metoda na hornej Nitre obnovil kňaz Anton Mišút organizovaním cyrilo-metodskej slávnosti v Prievidzi, ktorá sa uskutočnila v období po prvej svetovej vojne. Podľa dostupných materiálov z farskej kroniky sa na slávnosti zúčastnilo približne 12.000 ľudí.
"Ako sa píše v kronike, prvá slovenská manifestácia sa stala na Cyrila a Metoda. Takú oslavu Prievidza dosiaľ nevidela. Prišli s procesiami všetky slovenské fary so svojimi duchovnými na čele so zástavami. Procesia sa pohla z farského kostola, námestím a Dlhou ulicou, cez Slavobrány. Na konci Dlhej ulice za mostom pri zhotovenom oltári bolo odprosovanie a pri Soche svätej trojice obetovanie dietok cyrilometodejských. Na námestí bola slávnostná svätá omša, po požehnaní vo farskom kostole bolo zhromaždenie jednoty ružencových žien. Rečnili oduševnene dve dámy z Trnavy, z našich žien Kršková a Drličková, ja a profesor náboženstva na tunajšom gymnáziu, profesor Briška v záujme katolicizmu."
Podľa slov Matákovej kňaz Anton Mišút vyjadril úctu k solúnskym bratom aj zasvätením jedného z nových zvonov, ktoré objednal u významnej lejárskej firmy Richarda Herolda namiesto starších, skonfiškovaných počas prvej svetovej vojny.
"Anton Mišút, keď prišiel do Prievidze a našiel takmer prázdnu zvonicu prievidzského kostola, hneď sa začal zaoberať myšlienkou na nové zvony. Pozval kampanológa, ktorý navrhol veľkosť a ladenie zvonov, aby boli takým orchestrom pre šírenie kresťanskej myšlienky. Jeden zo zvonov dostal meno Cyril a Metod. Nápis, ktorý sa na ňom nachádza, je vlastne modlitbou, "Svätý Cyrile, Metode, proste matku Máriu, by nám vždy bránila našu vlasť, Slovenskú krajinu." Trvalo tri roky, kým sa zo zbierok veriacich prievidzskej farnosti nazbieralo toľko peňazí, aby sa podarilo zrealizovať zámer kňaza a vo zvonici opäť boli zvony, ktoré Prievidžanom určite chýbali." Zvon je jednou z pamiatok, ktoré síce nie je na očiach, ale ktorú je počuť.
Ďalšou pamiatkou je nástenná maľba na bočnej empore na severnej strane lode farského Kostola svätého Bartolomeja v Prievidzi. "Podľa výtvarných znakov by mohla byť inšpirovaná obrazom svätého Cyrila a Metoda maliara z konca 19. a prvej polovice 20. storočia Jozefa Hanuľu. Predpokladám, že myšlienka ich obraz uplatniť vo farskom kostole, mohla pochádzať od Antona Mišúta," vysvetlila Matáková.
Doplnila, že tradícia svätého Cyrila a Metoda sa často odzrkadľovala v samotnom zasvätení kostolov, tie sa na Slovensku zachovali v pomerne hojnom počte. "V najbližšom okolí máme dva kostoly spomínaného patrocínia. Kostol svätého Cyrila a Metoda v Lehote pod Vtáčnikom z roku 1949 a kostol z roku 1997 v Malej Lehôtke. To patrocínium, čiže zasvätenie kostola konkrétnemu svätcovi, odzrkadľuje dobovú tendenciu, inklináciu k osobnostiam, témam a svätý Cyril a Metod sa práve objavovali v takých kritických časoch, keď národné sebavedomie upadalo a bolo ho treba trochu pozdvihnúť."
Monumentálne sochárske dielo s cyrilo-metodskou tematikou vytvoril koncom deväťdesiatych rokov pre Prievidzu krajan, akademický sochár Stanislav Mikuš pochádzajúci z Koša. Súsošie stojí v centre Prievidze a svätci sú zobrazení v typickom oblečení s osobnými atribútmi. "Práve na soche sv. Cyrila vidíme symbol knihy, zvitok, ktorý zaznamenáva prvé slová Proglasu. Alebo býva zobrazený s knihou ako pripomenutie prekladov, ktoré urobili, aby sprístupnili Písmo Sväté Slovanom," vysvetlila.
Jedným z poslaní oživovania cyrilo-metodskej tradície podľa Matákovej je, aby sme si aj dnes popri pragmatických záujmoch občas všimli, že i voľakedy boli nadšenci, ktorí riskovali život a ktorí sa doslova obetovali, lebo išli do jamy levovej, išli do prostredia franských kňazov. Išli do prostredia, kde ich ľudia nepoznali, kde im nerozumeli a preto, aby im rozumeli, boli schopní vytvoriť písmo, prekladať knihy. To bola najmä zásluha svätého Cyrila a Metoda.
