Paríž/Bratislava 26. januára (TASR) - Kontroverzný umelec, "muž štyridsiatich tvárí za minútu", zložitý človek, milujúci manžel a otec, puntičkár i neznesiteľný kolega: Louis de Funes. V nedeľu 27. januára uplynie 25 rokov od smrti tohto nezabudnuteľného francúzskeho komika.

Grimasa, krik, kŕčovité gestá a neprirodzený pohyb - to sú hlavné prvky komiky herca, ktorý dodnes rozosmieva divákov. Filmoví kritici sa pozastavujú nad tým, ako je možné, že tento nenápadný muž, v ktorého hereckom registri je len množstvo opakujúcich sa grimás, striedajúcich sa podľa situácie a niekedy i nezávisle od nich, znovu priťahuje do kín a pred televízne obrazovky tisíce divákov.

Louis de Funes sa narodil 31. júla 1914 v Courbevoie vo Francúzsku, pri krste dostal meno Louis Germain David. Už ako dieťa zabával svojich blízkych na dvore a v rodine, neskôr v sebe objavil vlohy imitátora. Na internátnej škole, keď študoval na gymnáziu, sa vzpieral prísnej disciplíne tak, že zo seba robil šaša, a za trest musel stávať v kúte.

Po škole vystriedal viacero zamestnaní, oženil sa, no manželstvo sa po pár rokoch rozpadlo. Uchytil sa až ako klavirista na začiatku 40. rokov 20. storočia v jednom bare na Montmartri v Paríži. Tam spoznal svoju druhú manželku Jeanne Augustine Barthélemy de Maupassant, ktorá mu bola do smrti vernou spoločníčkou a priateľkou.

Legendárny žandár zo Saint Tropez

Herec nakrútil viac ako sto filmov. Jeho nevšedný komický talent objavili až v jeho päťdesiatich rokoch. Úloha vo filme Žandár zo Saint Tropez (1964) znamenala prelom v jeho živote, otvorila cestu jednej z najznámejších francúzskych filmových sérií a urobila z neho na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia jedného z najobľúbenejších francúzskych komikov. Filmov o žandárovi natočil šesť. Posledným bol Žandár a žandárky (1982).



Potom už nasledovali všetky tie filmy, ktoré sa stali klasikou. Boli to napríklad Fantomas (1964), Fantomas sa hnevá (1965), Fantomas kontra Scotland Yard (1966), Grand restaurant pana Septima (1966), Piti, piti pa (1970), Na strome (1971) či Krídelko, alebo stehienko? (1976), ktorým sa úspešne vrátil po dvoch infarktoch opäť na filmové plátno.

Najväčší kasový úspech dosiahol s režisérom Gérardom Ourym, ktorého každý nový film prekonal úspech predchádzajúceho. Filmy Smoliar (1965), Veľký flám (1966), ale hlavne Dobrodružstvo rabína Jakoba (1973), ktorý za štrnásť týždňov premietania videlo vo Francúzsku 25 miliónov divákov, sa stali vrcholom jeho kariéry.

Louis de Funes pôsobil aj v divadle. Hra Oskar, ktorá získala i filmovú podobu, sa v jeho podaní hrala niekoľko desiatok sezón. Realizoval sa aj ako pestovateľ ruží, jedna s krásnou oranžovou farbou nesie jeho meno.

Čestného Cézara za celoživotné dielo dostal v roku 1980. Zomrel 27. januára 1983 v Paríži vo veku 68 rokov po úplne bežne prežitom dni.