Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Lajčák pripomenul časy, keď sa SR ako nový členský štát musela vyrovnať s výzvou a veľkým náporom na čo najlepšie prispôsobenie sa rozhodovaciemu tempu.
Autor TASR
Bratislava 7. júna (TASR) – Pristúpenie Chorvátska k Európskej únii od 1. júla poukazuje podľa šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka na niekoľko skutočností. Napríklad je potvrdením politiky rozširovania, ktorá je jednou z najúspešnejších politík únie. "Funguje a prináša konkrétne výsledky navzdory hlasom všelijakých kuvikov o únave z rozširovania," konštatoval Lajčák pre TASR.
Rovnako dokazuje európsku perspektívu krajín západného Balkánu, ktorú majú vo svojich rukách. Jedinou podmienkou pre ne je splnenie stanovených kritérií. "Takže sa nemusia báť, že EÚ nie je seriózna," podotkol Lajčák. Zároveň je to ocenením reformného úsilia Záhrebu. V neposlednom rade je presvedčený o tom, že jeho členstvo bude prínosom aj pre samotnú EÚ, keďže Chorvátsko má svoju expertízu, pokiaľ ide o západný Balkán, a únia ju bude môcť aktívnejšie využívať.
Európska komisia konštatovala, že Chorvátsko v plnej miere splnilo všetky podmienky na to, aby mohlo vstúpiť do EÚ. To znamená, že pri ňom nezavedie dodatočný monitorovací mechanizmus tak, ako to bolo v prípade Bulharska a Rumunska. Komisia v týchto krajinách aj po tom, ako rozšírili rady členských štátov, prísne monitorovala plnenie záväzkov a mohla im za ich porušenie udeliť sankcie.
Lajčák upozornil na to, že monitorovať členský štát sa do istej miery ukázalo problematické. Únia v súčasnosti skôr kladie väčší dôraz na predvstupovú fázu. "Aby sme potom už nemuseli nič doháňať. V každom prípade si EÚ dala dosť záležať na tom, aby mala istotu, že pri Chorvátsku nie sú v žiadnej kapitole nejaké nedorobky," priblížil s tým, že najproblematickejšími boli kapitoly týkajúce sa súdnictva a spravodlivosti.
Ako poznamenal, pri nich Záhreb dosť potrápili. "Ponaučením je, že pre všetky krajiny západného Balkánu sú to kapitoly, ktorými sa prístupový proces začína a budú uzatvárané až ako úplne posledné. Vybudovanie nezávislých súdnych inštitúcií si vyžaduje čas," vysvetlil Lajčák.
Slovensko môže aj naďalej pomáhať Chorvátsku, a to v čo najlepšej aklimatizácii na svoje členstvo. Lajčák pripomenul časy, keď sa SR ako nový členský štát musela vyrovnať s výzvou a veľkým náporom na čo najlepšie prispôsobenie sa rozhodovaciemu tempu. "Nebolo je to jednoduché. Trvalo to rok-dva. Treba byť plnohodnotnou súčasťou toho mechanizmu a neblokovať ho. My o tom s Chorvátmi hovoríme dlhé roky. Už vo chvíli, keď bolo jasné, že nepotrebujú pomoc so splnením predvstupových podmienok, sme im hovorili, aby začali uvažovať o svojom pôsobení v EÚ," uviedol šéf slovenskej diplomacie.
Rovnako dokazuje európsku perspektívu krajín západného Balkánu, ktorú majú vo svojich rukách. Jedinou podmienkou pre ne je splnenie stanovených kritérií. "Takže sa nemusia báť, že EÚ nie je seriózna," podotkol Lajčák. Zároveň je to ocenením reformného úsilia Záhrebu. V neposlednom rade je presvedčený o tom, že jeho členstvo bude prínosom aj pre samotnú EÚ, keďže Chorvátsko má svoju expertízu, pokiaľ ide o západný Balkán, a únia ju bude môcť aktívnejšie využívať.
Európska komisia konštatovala, že Chorvátsko v plnej miere splnilo všetky podmienky na to, aby mohlo vstúpiť do EÚ. To znamená, že pri ňom nezavedie dodatočný monitorovací mechanizmus tak, ako to bolo v prípade Bulharska a Rumunska. Komisia v týchto krajinách aj po tom, ako rozšírili rady členských štátov, prísne monitorovala plnenie záväzkov a mohla im za ich porušenie udeliť sankcie.
Slovensko môže aj naďalej pomáhať Chorvátsku
Lajčák upozornil na to, že monitorovať členský štát sa do istej miery ukázalo problematické. Únia v súčasnosti skôr kladie väčší dôraz na predvstupovú fázu. "Aby sme potom už nemuseli nič doháňať. V každom prípade si EÚ dala dosť záležať na tom, aby mala istotu, že pri Chorvátsku nie sú v žiadnej kapitole nejaké nedorobky," priblížil s tým, že najproblematickejšími boli kapitoly týkajúce sa súdnictva a spravodlivosti.
Ako poznamenal, pri nich Záhreb dosť potrápili. "Ponaučením je, že pre všetky krajiny západného Balkánu sú to kapitoly, ktorými sa prístupový proces začína a budú uzatvárané až ako úplne posledné. Vybudovanie nezávislých súdnych inštitúcií si vyžaduje čas," vysvetlil Lajčák.
Slovensko môže aj naďalej pomáhať Chorvátsku, a to v čo najlepšej aklimatizácii na svoje členstvo. Lajčák pripomenul časy, keď sa SR ako nový členský štát musela vyrovnať s výzvou a veľkým náporom na čo najlepšie prispôsobenie sa rozhodovaciemu tempu. "Nebolo je to jednoduché. Trvalo to rok-dva. Treba byť plnohodnotnou súčasťou toho mechanizmu a neblokovať ho. My o tom s Chorvátmi hovoríme dlhé roky. Už vo chvíli, keď bolo jasné, že nepotrebujú pomoc so splnením predvstupových podmienok, sme im hovorili, aby začali uvažovať o svojom pôsobení v EÚ," uviedol šéf slovenskej diplomacie.
