Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia

Vranovskí poslanci rokovali o investíciách do pozemných komunikácií

Ilustračné foto Foto: TASR/Tomáš Doboš

Najhorší možný scenár by podľa analýzy mohol nastať v prípade, ak by mesto muselo vrátiť celú sumu spôsobenej škody s okamžitou splatnosťou a bez možnosti dohody na splátkovom kalendári.

Vranov nad Topľou 22. februára (TASR) – Vranovskí poslanci investície do pozemných komunikácií a centra mesta nestopli. Na štvrtkovom rokovaní totiž po dlhej diskusii zobrali na vedomie analýzu možných dopadov a rizík na rozpočet a chod mesta v prípade, ak by muselo vracať financie na projekt Intenzifikácia separovaného zberu.

O jej vypracovanie požiadali na svojom minulotýždňovom zasadnutí. Urobili tak po tom, ako sa dozvedeli, že v súvislosti s týmto projektom, realizovaným v roku 2012, vlani padli viaceré obvinenia, medzi nimi aj voči primátorovi mesta.

Najhorší možný scenár by podľa analýzy mohol nastať v prípade, ak by mesto muselo vrátiť celú sumu spôsobenej škody s okamžitou splatnosťou a bez možnosti dohody na splátkovom kalendári s riadiacim orgánom, čo sa aj vzhľadom na skúsenosti z iných samospráv a subjektov verejnej správy neočakáva. "Ak by k tomu napriek tomu došlo, mesto by pristúpilo k hľadaniu ďalších možností splatenia dlhu, napr. prostredníctvom nástrojov bankového trhu," uvádza vedúci ekonomického oddelenia na Mestskom úrade vo Vranove nad Topľou Milan Malý v predloženom materiáli.

K dnešnému dňu však podľa neho nebolo v tejto veci voči mestu začaté žiadne konanie, ktoré by zakladalo povinnosť akúkoľvek sumu vrátiť. "Povinnosť vrátiť tento príspevok môže nastať až po ukončení trestného stíhania voči obvineným osobám, pričom sa dá predpokladať, že táto situácia v blízkom období nenastane," doplnil.

Predseda finančnej komisie, poslanec Martin Strmeň si myslí, že analýza bola vypracovaná veľmi dobre. "Hlavne odpovedala na otázku, čo by sa stalo, keby mesto muselo vrátiť 3.100.000 eur. Z analýzy vyplynulo, že mesto by sa nedostávalo do nútenej správy a je veľká pravdepodobnosť, že ani do ozdravného režimu," uviedol pre TASR. Tým, že poslanci uvedený materiál zobrali na vedomie, platia podľa neho doteraz prijaté uznesenia. "To znamená, že mesto bude rekonštruovať cesty a bude robiť 3. etapu rekonštrukcie centra mesta," doplnil.

Jedným z opatrnejších poslancov bol v tejto súvislosti Igor Pribula. Podľa neho sú tu viaceré reálne riziká. "Všetci vieme, v akom stave je naše tepelné hospodárstvo," uviedol pre TASR. Ďalšie riziko vidí tiež vo vzťahu s parkovacou spoločnosťou EEI.