< sekcia Regióny

SERIÁL: Sitnianski rytieri stále čakajú na svoju príležitosť

Na snímke kríž Andreja Kmeťa, v pozadí rozhľadňa na Sitne.V Sitne, 5. novembra 2018. Foto: TASR - Jana Vodnáková

Povesti o Sitne majú svoje miesto aj počas pravidelných nočných výstupov na Sitno, ktoré tam už tretí rok organizujú. Ich čítanie alebo rozprávanie majú vždy na starosti špeciálni hostia.

Ilija 5. novembra (TASR) - Tisícročným spánkom spia, aby prišli na pomoc vtedy, keď bude Slovákom najhoršie. Zakliati v skalách čakajú na povel. Legendu o sitnianskych rytieroch počul hádam každý, kto sa na tento bájami opradený vrch vybral. "Sitnianski rytieri sú najznámejšou legendou o Sitne, druhou veľmi známou je legenda o Tatárskej lúke," priblížil pre TASR chatár zo Sitna Branislav Cengel.

Prvá legenda hovorí o osude dvoch bratov, synov niekdajšieho hradného pána na Sitne. "Keď bol na smrteľnej posteli, tak ako bolo zvykom, celý majetok dal staršiemu synovi. Mladšiemu sa to však nepozdávalo, preto si na malom Sitne, na Sitniancoch, postavil vlastný hrad," priblížil legendu Cengel.

Medzi bratmi sa strhli škriepky o to, kto je legitímnym pánom Sitna. Situácia sa vyhrotila počas poľovačky, keď si obe strany nárokovali na uloveného jeleňa. Šarvátka prešla do veľkej bitky. Pohanský kňaz sa ich snažil zmieriť, no nedarilo sa mu to. "Vtedy mocným hlasom zvolal a zaklial ich do sitnianskych skál. Tak sa doteraz traduje legenda, že sú sitnianski rytieri zakliati v týchto skalách. Každých sedem rokov sa skaly otvoria a jeden z rytierov zvolá: 'Už?' Ak mu nikto neodpovedá, tak vojde dovnútra a zase ďalších sedem rokov spia v týchto skalách," podotkol Cengel. S úsmevom dodal, že aj keď sa pohybuje v týchto končinách nejeden rok a všeličo už počul, zakliateho rytiera zatiaľ nie.

Do čias tureckých vojenských výbojov sa vracia zase legenda o Tatárskej lúke, ktorou prechádzajú turisti smerujúci na Sitno z Počúvadlianskeho jazera. "Legenda hovorí o tom, že keď Sitno aj celú Štiavnicu obliehali Truci a spolu s nimi chodili aj Tatári, tak nemohli pre bralá a opevnenie dobyť obyvateľov Sitna, a preto sa ich snažili vyhladovať," priblížil chatár.

Okolo Sitna si rozložili tábor, hlavný stan mali na spomínanej lúke. Miestni však zobrali rozum do hrsti, z posledných zásob múky upiekli obrovský koláč. "Zhodili ho z brál na Tatársku lúku na znak toho, že majú ešte potravy dosť. Nepriateľ im uveril a odtiahol preč," dodal Cengel s tým, že aj keď sú tieto príbehy len legendami, Sitno je magickým miestom, ktoré má mnoho tajomstiev.

Povesti o Sitne majú svoje miesto aj počas pravidelných nočných výstupov na Sitno, ktoré tam už tretí rok organizujú. Ich čítanie alebo rozprávanie majú vždy na starosti špeciálni hostia.

O tom, ako kedysi rozprával tieto legendy svojim deťom, hovorí aj archivár a historik Jozef Šimončič z Trnavy. Možnosť vystúpiť na tento bájny vrch mu poskytla jeho dcéra pri príležitosti okrúhleho životného jubilea 90. narodenín. Počas doobedňajšej návštevy Sitna ponoreného do hmly si s úsmevom zaspomínal, ako chcel o legendárnych rytieroch porozprávať svojmu synovi.

"Koncom 70. rokov sme boli na Počúvadle s rodinou na dovolenke. Chodili sme viackrát na Sitno. Keď sme tam boli prvýkrát, na tej čistinke pred Sitnom ako otec rodiny som chcel deťom priblížiť význam Sitna v slovenských dejinách. Tak som začal tak slávnostne, že tu pod zemou v tých skalách ležia rytieri, ktorí v deň H vstanú a oslobodia slovenský národ. Bolo to v dobe hlbokého socializmu, takže to malo aj nejaký politický podtext, ktorý mi syn ale anuloval poznámkou: 'Áno, ocino, oni tu majú závodnú kuchyňu a splachovacie záchody.' A ja som skončil s otvorenými ústami, akého mám potomka," poznamenal Šimončič.