< sekcia Slovensko

Degeneratívne ochorenie rohovky keratokonus je ťažké diagnostikovať

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Ohrození sú najmä tínedžeri, mladí ľudia a tiež tridsiatnici a štyridsiatnici. Včasnou diagnostikou možno zabrániť zbytočnej strate času a noseniu okuliarov, ktoré pomôžu len na určitý čas.

Bratislava 20. marca (TASR) – Očné ochorenie keratokonus si aj niektorí oční lekári mýlia s krátkozrakosťou alebo tupozrakosťou. Degeneratívne ochorenie rohovky sa na tieto diagnózy veľmi podobá a spočiatku je ťažké ho správne diagnostikovať. „Ide o progresívne degeneratívne ochorenie, pri ktorom dochádza k postupnému vyklenutiu a stenčovaniu rohovky. V dôsledku gravitácie rohovka mierne klesá nadol,“ vysvetľuje očná lekárka z Očnej kliniky Neovízia v Bratislave Adriana Smorádková.

„Pre ochorenie sú typické vysoká krátkozrakosť aj do mínus 18 dioptrií a vysoký nepravidelný astigmatizmus. Videnie je neostré a rozmazané,“ opisuje Smorádková. Očná rohovka sa vydúva pre degenerované kolagénové vlákna a pacient s karatokonusom sa pozerá akoby cez krivé sklo. V poslednom štádiu neliečeného ochorenia môže podľa jej slov dôjsť k akútnemu prasknutiu vnútornej membrány a k prieniku vody do rohovky.

Ohrození sú najmä tínedžeri, mladí ľudia a tiež tridsiatnici a štyridsiatnici. Včasnou diagnostikou možno zabrániť zbytočnej strate času a noseniu okuliarov, ktoré pomôžu len na určitý čas. „Problémom často je, že v bežných očných ambulanciách nie sú také diagnostické možnosti ako na profesionálnych očných klinikách. V rámci našich možností dokážeme prostredníctvom skríningu zachytiť keratokonus už v ranom štádiu,“ hovorí popradská očná lekárka Lucia Sonntag. „Vďaka skríningu pacient roky nechodí po svete s rozmazaným videním, nevediac o svojom ochorení,“ povedala. Skríning aj v rámci prevencie je podľa nej dôležitý najmä u detí, lebo dieťa samo nevie zhodnotiť, či vidí správne.

Prečo a ako keratokonus vzniká, je ťažké určiť. Sčasti ide o genetické ochorenie, ktoré postihuje viac mužov a chlapcov než ženy a dievčatá. U tých však môže mať podľa lekárky ťažší priebeh v dôsledku pôsobenia estrogénu. „O výskyte keratokonusu môže rozhodnúť aj životné prostredie,“ tvrdí Smorádková, ktorá sa na toto ochorenie špecializuje. Časté je v krajinách s enormným slnečným žiarením, napríklad na Arabskom polostrove, v severnej Afrike a v Južnej Amerike.

Počet pacientov s karatokonusom sa na Slovensku odhaduje asi na 3000 prípadov. Na základe štádia ochorenia je možné liečiť ho metódou crosslinkingu, pri ktorej sa rohovka spevní pomocou riboflavínu a ultrafialového žiarenia. Trvá to asi hodinu a pol. Pri druhom spôsobe liečby sa do rohovky implantuje obruč – keraring, ktorá umožňuje remodelizáciu rohovky a tá sa ďalej nevyklenuje. Zákrok však nie je plne hradený zo zdravotného poistenia a pacient si zaň musí doplácať.

„Na druhý deň po zákroku som trávu už nevidela ako jednotnú zelenú plochu, ale dokázala som rozpoznať každé jedno steblo. Operovali ma v piatok a v pondelok som sa mohla vrátiť do práce,“ potvrdzuje pacientka Ewa. Tá nosí okuliare od 15 rokov, no zrak sa jej postupne zhoršoval a bola nútená nosiť okuliare s čoraz silnejšími dioptriami. Navštívila viacerých lekárov, až jej jeden starší lekár v optike poradil, aby išla na cielené vyšetrenie na keratokonus.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.