< sekcia Slovensko

Reakcie politikov na výročie Deklarácie o zvrchovanosti SR

Na archívnej snímke Anton Hrnko (SNS). Foto: TASR/Marko Erd

Deklarácia o zvrchovanosti SR je významným formálnym prejavom uplatnenia si politických práv slovenského národa, skonštatoval podpredseda SNS Jaroslav Paška.

Bratislava 17. júla (TASR) - Zápas o suverenitu, o suverénnu štátnosť je trvalý proces. Treba mať na zreteli, že nepriatelia slovenskej štátnosti sú stále v strehu. Skonštatoval to podpredseda SNS Anton Hrnko v súvislosti s 27. výročím prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR. SNS si výročie každoročne pripomína aj vatrami zvrchovanosti.


"Deklarácia o zvrchovanosti SR je významným formálnym prejavom uplatnenia si politických práv slovenského národa," skonštatoval podpredseda SNS Jaroslav Paška. Pripomenul, že na jej návrhu spolupracovali legislatívci a právni experti z HZDS, SNS a SDĽ či Matice slovenskej. Dodal, že v hlasovaní 17. júla 1992 ju nepodporili len KDH a maďarské MKDH, pričom za ňu hlasovali aj súčasní poslanci Národnej Rady (NR) SR Anton Hrnko a Robert Fico (Smer-SD).

Hrnko dodal, že dokument sa na Slovensku netvoril ľahko. "V iných krajinách sa občania hrdo a jednotne prihlasovali k svojej štátnej zvrchovanosti a nezávislej štátnosti, avšak v slovenských pomeroch významná časť najmä humanitárnej inteligencie sa postavila tvrdo proti. Slovákov strašili ich štátnou samostatnosťou a spájali ju s tým najhorším, čo by mohlo Slovensko postihnúť," priblížil s tým, že je rád, že sa Slováci nedali zastrašiť.

SNS si podľa Paškových slov spolu s matičiarmi a národovcami z iných strán každoročne pripomína výročie vatrami zvrchovanosti. Vysvetlil, že sú venované spomienke na deň prijatia deklarácie, keď "Slováci oznámili svetu, že sa so všetkými právami nekompromisne hlásia medzi samostatné, slobodné a suverénne demokratické národy". Dodal, že žiadna cudzia moc tak nemá právo "určovať, s kým sa máme priateliť, s kým máme obchodovať či ako máme vychovávať svoje deti". Aj preto považuje za dôležité si štátnu suverenitu vážiť, chrániť, a pripomínať si zložitú cestu k jej nadobudnutiu.

Hrnko doplnil, že budúce parlamentné voľby budú aj o tom, či si Slovensko zachová svoju identitu. "Verme sebe, verme svojej budúcnosti a nedajme sa znechutiť. Budúce voľby nebudú ani o pravici, ani o ľavici, ale o tom, či si Slovensko zachová svoju identitu ako štát Slovákov a ostatných obyvateľov Slovenska alebo svoju identitu hodíme cez palubu," dodal.

R. Sulík považuje zvrchovanosť Slovenska za veľmi dôležitú, vidí dôvod na oslavy


Na archívnej snímke predseda SaS Richard Sulík.
Foto: TASR - Michal Svítok

Líder opozičnej SaS Richard Sulík považuje zvrchovanosť Slovenska za veľmi dôležitú, a preto vidí dôvod na oslavy výročia prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

"To, že Slovensko je dnes samostatná krajina, považujem za dobrý stav. Tým, že sme členmi EÚ, časť kompetencií sme odovzdali, nevieme sa zmeniť na diktatúru zo dňa na deň. Ale zároveň o dosť veľa veciach si vieme rozhodnúť doma, aby to bolo čo najviac prospešné pre občanov Slovenska," povedal šéf SaS pre TASR.

Sulík pripomenul, že ak by bolo Slovensko ešte v inom zväzku, napríklad v Československu, pričom federálna vláda by bola v Prahe, ťažšie by sme vedeli rozhodovať tak, aby to prospelo v prvom rade občanom Slovenska.

Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR si občania krajiny pripomenú v tomto roku 17. júla po 27. raz. Slovenská národná rada (SNR) ju schválila v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vyhlásila ňou zvrchovanosť SR.

Na oslavu prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR sa niekoľko rokov stretávali občania pri vatrách, ktoré dostali názov Vatry zvrchovanosti.