< sekcia Slovensko

VIDEO: Strana M. Kotlebu je podľa G. Mesežnikova protisystémová

Ilustračné foto Foto: TASR/Bohdan Kopčák

Zistenia politológov a sociológov sú zhrnuté v publikácii Súčasný pravicový extrémizmus a ultranacionalizmus na Slovensku, ktorú dnes predstavili v Bratislave.

Bratislava 29. novembra (TASR) – Predstaviť slovenskú pravicovo-extrémistickú a ultranacionalistickú scénu a prispieť k odhaleniu príčin jej úspešnosti. To je cieľ najnovšej štúdie, ktorú zrealizoval Inštitút pre verejné otázky (IVO) v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla.



Zistenia politológov a sociológov sú zhrnuté v publikácii Súčasný pravicový extrémizmus a ultranacionalizmus na Slovensku, ktorú dnes predstavili v Bratislave. Ponúka najmä prehľad faktorov, ktoré umožnili ĽSNS získať tento rok vo voľbách status parlamentnej strany, vysvetlil riaditeľ IVO Grigorij Mesežnikov.

"Analyzovali sme makrosociálne faktory, pohyby na politickej scéne, vzťah voličov k etablovaným politickým stranám, regionálne rozloženie podpory pre pravicovo-extrémistickú stranu, hodnotové zázemie voličov," priblížil Mesežnikov, ktorý verí, že publikácia prispeje k pokračovaniu diskusie.

Politológ skonštatoval, že strana Mariana Kotlebu je protisystémová a má problém s liberálnou demokraciou. "V podstate navrhuje jej odstránenie a nahradenie iným systémom a absolútne zreteľne vystupuje proti súčasnej zahranično-politickej orientácii," pripomenul petičné akcie ĽSNS za vystúpenie z EÚ a NATO.

Demokratické inštitúcie na Slovensku sú poznačené veľkým deficitom dôvery verejnosti, najmä k politickým stranám, upozornila Oľga Gyárfášová z IVO. Úspech Mariána Kotlebu a jeho strany v tohtoročných parlamentných voľbách bol tak podľa nej do veľkej miery zapríčinený aj tým, že si štandardné politické strany a politické inštitúcie neplnia svoju domácu úlohu. "Všade tam, kde zanedbávajú verejné politiky, transparentnosť, tam sa potom darí takýmto aktérom," upozornila sociologička.

Odborníci sa v štúdii pokúsili načrtnúť, ako posilniť obranné mechanizmy spoločnosti proti pokusom ju rozložiť zvonku alebo nahradiť iným režimom. Z pohľadu Mesežnikova je to najmä výzva pre štátne štruktúry, ktoré majú v náplni práce obhajobu demokratického zriadenia.

"Zatiaľ ide skôr o nejaké reaktívne kroky a nemôžeme hovoriť o nejakom komplexnom prístupe," zhodnotil riaditeľ IVO. Pripomenul, že napríklad zaspala otázka zlučiteľnosti strany ĽSNS so slovenskou legislatívou a Generálna prokuratúra SR zatiaľ neprišla s posunom ohľadom podaní voči strane Mariana Kotlebu.

V štúdii sa konštatuje, že v súčasnej Európe nie je veľa podobných strán ako ĽSNS, ktorým sa podarilo dostať do politického hlavného prúdu. Systémové politické sily majú totiž vypracovaný funkčný mechanizmus, ktorý bráni extrémistom meniť charakter demokratického usporiadania spoločnosti. Na Slovensku takýto mechanizmus v uplynulých rokoch nevznikol, upozorňujú jej autori.

"ĽSNS s jej osempercentným volebným ziskom je momentálne slabá na to, aby zmenila charakter politického režimu. V parlamente je izolovaná, jej koaličný potenciál je nulový. Vírus extrémizmu je však nebezpečný svojím rozkladným pôsobením na spoločenskú atmosféru, najmä keď získal parlamentnú platformu," varujú autori publikácie s tým, že v súčasnosti ide o jednu z najväčších výziev pre liberálnu demokraciu, euroatlantické ukotvenie a občianske spolunažívanie na Slovensku.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.