Attack on Prime Minister
News in English
Wlachovský pripomenul, že hlavnou témou bola snaha poskytovať Ukrajine naďalej ekonomickú, humanitárnu a vojenskú pomoc.
Autor TASR
Brusel/Bratislava 20. júla (TASR) - Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vo štvrtok v Bruseli vôbec nehovorili o sume 20 miliárd eur, ktorou by mala Únia podporiť bojové úsilie Ukrajiny v nasledujúcich štyroch rokoch. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Miroslav Wlachovský po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli, informuje spravodajca TASR.
Wlachovský pripomenul, že hlavnou témou bola snaha poskytovať Ukrajine naďalej ekonomickú, humanitárnu a vojenskú pomoc. Osobitnou témou boli vzťahy EÚ s Tureckom po nedávnych prezidentských voľbách, pričom euroblok má záujem aj o spoluprácu v oblastiach, ako energetická diverzifikácia, životné prostredie, bezpečnosť či migrácia.
Diplomati mali aj videokonferenciu s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom. Podľa Wlachovského rozhovor s Blinkenom potvrdil dobrú kvalitu transatlantických vzťahov a jednotu, ktorú obe strany preukazujú v rôznych oblastiach.
"Hovorili sme hlavne o Ukrajine, ale o tom boli diskusie aj pred týždňom na samite NATO vo Vilniuse. Teraz sme prebrali aj iné otázky vzájomných vzťahov: hovorili sme o Číne a západnom Balkáne a spomínali spoločné iniciatívy týkajúce sa dezinformácií a lživých informácií," vysvetlil.
S odkazom na debaty o Ukrajine Wlachovský naznačil, že ak ruský prezident Vladimir Putin vsádza na vyčerpanie Ukrajiny a Západu, tak podľa ministrov členských krajín EÚ sa "veľmi mýli".
"Zastávame pozíciu jednoty a vytrvalosti, pretože ide o princípy medzinárodného práva a vzťahov medzi štátmi a ukrajinská suverenita a územná celistvosť musia byť obnovené," odkázal.
Wlachovský zdôraznil, že na Rade ministrov sa vôbec nehovorilo o sumách vojenskej pomoci Ukrajine v najbližších rokoch. Členské krajiny sa však zhodujú na vytvorení osobitnej kapitoly so špecifickým financovaním v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF).
Týždenník Politico s odvolaním sa na diplomatické zdroje EÚ vo štvrtok napísal, že ide o sumu 20 miliárd eur, čo šéf slovenskej diplomacie poprel.
"Nehovorili sme o tých dvadsiatich miliardách. Hovorili sme o tom, ako treba využívať Európsky mierový nástroj ako spôsob pomoci Ukrajine; o tom, že pre Slovensko je dôležité, aby sa vyriešila situácia s uvoľnením ôsmej tranže vojenskej pomoci, aby sa tie peniaze dostali nielen na Ukrajinu, ale aby sme z nich mohli čerpať aj my. Hovorili sme aj o tom a to aj s Blinkenom, ako reštartovať európsky obranný priemysel v EÚ a vôbec na Západe," uviedol Wlachovský.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell na tlačovej konferencii spresnil, že EPF "funguje veľmi dobre" a EÚ ho chce aj naďalej používať.
"Chceme ho využívať s osobitnou kapitolou v ňom, so špecifickým financovaním," povedal Borrell. Toto financovanie by sa podľa niektorých návrhov malo odvíjať podľa ekonomickej sily členských krajín EÚ. To znamená, že najviac by prispievalo Nemecko. O spôsobe financovania osobitnej kapitoly v rámci EPF sa však na úrovni EÚ ešte nerokovalo.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Wlachovský pripomenul, že hlavnou témou bola snaha poskytovať Ukrajine naďalej ekonomickú, humanitárnu a vojenskú pomoc. Osobitnou témou boli vzťahy EÚ s Tureckom po nedávnych prezidentských voľbách, pričom euroblok má záujem aj o spoluprácu v oblastiach, ako energetická diverzifikácia, životné prostredie, bezpečnosť či migrácia.
Diplomati mali aj videokonferenciu s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom. Podľa Wlachovského rozhovor s Blinkenom potvrdil dobrú kvalitu transatlantických vzťahov a jednotu, ktorú obe strany preukazujú v rôznych oblastiach.
"Hovorili sme hlavne o Ukrajine, ale o tom boli diskusie aj pred týždňom na samite NATO vo Vilniuse. Teraz sme prebrali aj iné otázky vzájomných vzťahov: hovorili sme o Číne a západnom Balkáne a spomínali spoločné iniciatívy týkajúce sa dezinformácií a lživých informácií," vysvetlil.
S odkazom na debaty o Ukrajine Wlachovský naznačil, že ak ruský prezident Vladimir Putin vsádza na vyčerpanie Ukrajiny a Západu, tak podľa ministrov členských krajín EÚ sa "veľmi mýli".
"Zastávame pozíciu jednoty a vytrvalosti, pretože ide o princípy medzinárodného práva a vzťahov medzi štátmi a ukrajinská suverenita a územná celistvosť musia byť obnovené," odkázal.
Wlachovský zdôraznil, že na Rade ministrov sa vôbec nehovorilo o sumách vojenskej pomoci Ukrajine v najbližších rokoch. Členské krajiny sa však zhodujú na vytvorení osobitnej kapitoly so špecifickým financovaním v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF).
Týždenník Politico s odvolaním sa na diplomatické zdroje EÚ vo štvrtok napísal, že ide o sumu 20 miliárd eur, čo šéf slovenskej diplomacie poprel.
"Nehovorili sme o tých dvadsiatich miliardách. Hovorili sme o tom, ako treba využívať Európsky mierový nástroj ako spôsob pomoci Ukrajine; o tom, že pre Slovensko je dôležité, aby sa vyriešila situácia s uvoľnením ôsmej tranže vojenskej pomoci, aby sa tie peniaze dostali nielen na Ukrajinu, ale aby sme z nich mohli čerpať aj my. Hovorili sme aj o tom a to aj s Blinkenom, ako reštartovať európsky obranný priemysel v EÚ a vôbec na Západe," uviedol Wlachovský.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell na tlačovej konferencii spresnil, že EPF "funguje veľmi dobre" a EÚ ho chce aj naďalej používať.
"Chceme ho využívať s osobitnou kapitolou v ňom, so špecifickým financovaním," povedal Borrell. Toto financovanie by sa podľa niektorých návrhov malo odvíjať podľa ekonomickej sily členských krajín EÚ. To znamená, že najviac by prispievalo Nemecko. O spôsobe financovania osobitnej kapitoly v rámci EPF sa však na úrovni EÚ ešte nerokovalo.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
