< sekcia Slovensko

Podľa zvykov sa za úsvitu Veľkého piatka chodilo k zázračnej vode

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Milan Podmaník

Naši predkovia pripisovali vode veľmi veľký význam, najmä počas jari. Bola znakom života a rastu, ktoré mali človeku zabezpečiť obživu.

Košice 19. apríla (TASR) – V predkresťanskom období ľudia verili v magickú silu živlov. Jedným z nich je aj voda, tá sa dodnes spája s veľkonočnými sviatkami. Ako pre TASR uviedla etnografka Východoslovenského múzea v Košiciach Klaudia Buganová, pohanský zvyk má i kresťanské vysvetlenie.

Ako povedala, naši predkovia pripisovali vode veľmi veľký význam, najmä počas jari. Bola znakom života a rastu, ktoré mali človeku zabezpečiť obživu. „Na Veľký piatok alebo na nejaký piatok jarného obdobia človek hľadal také miesto, kde bola najúčinnejšia a najzdravšia voda. V starých ľudových predstavách to bolo miesto, kde sa stretávali tri vody, teda od prameňa alebo pri prameni,“ vysvetlila s tým, že zvyčajne sa nenachádzal blízko obydlí.

„Keď idem k tej vode skoro za úsvitu, idem mlčky a neobrátim sa. Keď tam prídem, nesmiem sa s nikým rozprávať, nič hovoriť a mlčky naberať vodu proti prúdu -  vtedy bude mať tá voda ten najpozitívnejší účinok,“ opísala s tým, že z Veľkého piatka sa zvyky súvisiace s vodou preniesli až do súčasnej veľkonočnej oblievačky.

Podľa nej bolo tiež dôležité nechať pri tejto vode nejaký osobný predmet, takzvanú starú pohanskú obetu v zmysle mágie podobnosti. U žien to boli kedysi napríklad šatky. „To, čo sa ma dotýkalo, nechám na tom zázračnom mieste a tak sa tam prenesie aj choroba alebo neduh,“ dodala Buganová.

S touto tradíciou sa osobne stretla na severovýchode Slovenska, v obciach okresu Medzilaborce. „Ľudia o tom nerozprávajú, ani to hromadne nerobia, ale zas nie je to nejaký prastarý zvyk, určite sa niekde dodržiava,“ povedala.

Ako hovorí, vo svojej praxi stretla aj takých ľudí, ktorí sa išli pokropiť vodou pred tým, než išli do kostola na obrady Veľkého piatka. Kresťanským vysvetlením malo byť to, že keď Ježiša Krista zajali, musel prejsť cez potok Cedron. „A tým bola tá voda vodou, ktorá môže odstrániť všetky neduhy, ktoré máme. Ľudia verili, že im vylieči možno nejaké vyrážky alebo lišaje, ktoré mali na tvári alebo na iných častiach tela,“ povedala. Niekde sa podľa kresťanského ponímania tohto zvyku má ísť k takejto vode za úsvitu Veľkého piatka, kedy podľa Biblie učeník Peter zaprel Ježiša Krista.

Takzvaná trojhraničná voda mala mať liečebný účinok aj na zvieratá, privádzali k nej aj dobytok či kone, prípadne ju priniesli vo veľkých nádobách a dali sa z nej napiť tým, ktorí zostali doma.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.