MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Zákon zúžil pôsobenie Matice slovenskej v celoslovenskom rámci tým, že zrušil jej členské hnutie a odobral jej starostlivosť o zahraničných Slovákov.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Martin/Bratislava 27. apríla (TASR) - Matica slovenská je nielen najvýznamnejšou kultúrno-spoločenskou inštitúciou v dejinách slovenského národa, ale zároveň aj najstaršou slovenskou kultúrnou a vedeckou organizáciou, ktorej právne formy sa za viac ako 160 rokov jej existencie niekoľkokrát zmenili. Menili sa nielen pod vplyvom toho, aké režimy vládli, ale aj na základe toho, ako sa vyvíjal právny systém.
Dnes (27. apríla) uplynie 70 rokov odvtedy, keď Slovenská národná rada (SNR) prijala zákon o Matici slovenskej, ktorý bol v hlbokom rozpore s jej poslaním a historickým postavením.
Už v počiatkoch svojej činnosti musela Matica slovenská čeliť stupňujúcej sa maďarizácii. Uhorské úrady sa pozerali s nevôľou na jej pôsobenie až došlo v roku 1875 k jej násilnému zatvoreniu a zhabaniu majetku.
Pôsobenie Matice bolo obnovené až po vzniku Československej republiky, keď minister vlády s plnou mocou pre správu Slovenska Vavro Šrobár vydal 1. januára 1919 dekrét o obnovení jej činnosti. Vznikali miestne odbory a konštituovali sa vedecké odbory Matice slovenskej. Sústredila sa na národný program, zintenzívnila vedeckú a rozvinula bohatú vydavateľskú činnosť.
Po februári 1948, keď sa dostali v Československu k moci komunisti, zrealizovali sériu hrubých zásahov do Matice, čoho výsledkom bolo zrušenie vedeckých odborov v máji 1948 a zánik miestnych odborov v auguste 1951, čím sa Matica slovenská oklieštila na ľudovýchovný ústav. Vedecká činnosť sa z matičných odborov presunula do príslušných ústavov Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave.
Dňa 27. apríla 1954 prijala Slovenská národná rada (SNR) zákon o Matici slovenskej, ktorý v rozpore s jej poslaním a historickým postavením, zmenil postavenie Matice zo spolku na štátnu inštitúciu, čím ju vlastne úplne podriadil socialistickému štátu, vrátane hospodárenia a rozpočtu.
Zákon zúžil pôsobenie Matice slovenskej v celoslovenskom rámci tým, že zrušil jej členské hnutie a odobral jej starostlivosť o zahraničných Slovákov. Jej torzo sa zlúčilo so Slovenskou národnou knižnicou. Zároveň Matica slovenská stratila právnu subjektivitu, viedol ju správca poverený povereníkom kultúry. Pod svojou značkou začala plniť iba úlohy Národnej knižnice a knihovedného ústavu.
Nádej na oživenie pôvodného poslania a činnosti Matice slovenskej, vrátane znovuobnovenia členskej základne, prinieslo politické uvoľnenie v spoločnosti v druhej polovici 60. rokov minulého storočia. To sa premietlo do Zákona SNR z 27. júna 1968, ktorý definoval Maticu slovenskú ako celonárodnú kultúrnu ustanovizeň. Tento nádejný proces však trval len krátko a bol zastavený 21. augusta 1968 okupáciou Československa vojskami Varšavskej zmluvy a následným normalizačným procesom.
Prvý matičný zákon v postkomunistickom období prijala SNR 26. apríla 1991, ktorý vytvoril priestor na postupný návrat Matice slovenskej od štátom riadenej inštitúcie k nezávislej, národnej, kultúrnej a vedeckej ustanovizni. Zákonom Národnej rady (NR) SR z 13. februára 1997 sa Matica stala verejnoprávnou ustanovizňou.
Ešte pred tým, v októbri 1993, prijali poslanci NR SR zákon, ktorým bol Deň Matice slovenskej vyhlásený za pamätný deň Slovenska. Pripomíname si ho každý rok 4. augusta, pretože v tento deň sa v roku 1863 konalo v Martine zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej.
Dnes (27. apríla) uplynie 70 rokov odvtedy, keď Slovenská národná rada (SNR) prijala zákon o Matici slovenskej, ktorý bol v hlbokom rozpore s jej poslaním a historickým postavením.
Už v počiatkoch svojej činnosti musela Matica slovenská čeliť stupňujúcej sa maďarizácii. Uhorské úrady sa pozerali s nevôľou na jej pôsobenie až došlo v roku 1875 k jej násilnému zatvoreniu a zhabaniu majetku.
Pôsobenie Matice bolo obnovené až po vzniku Československej republiky, keď minister vlády s plnou mocou pre správu Slovenska Vavro Šrobár vydal 1. januára 1919 dekrét o obnovení jej činnosti. Vznikali miestne odbory a konštituovali sa vedecké odbory Matice slovenskej. Sústredila sa na národný program, zintenzívnila vedeckú a rozvinula bohatú vydavateľskú činnosť.
Po februári 1948, keď sa dostali v Československu k moci komunisti, zrealizovali sériu hrubých zásahov do Matice, čoho výsledkom bolo zrušenie vedeckých odborov v máji 1948 a zánik miestnych odborov v auguste 1951, čím sa Matica slovenská oklieštila na ľudovýchovný ústav. Vedecká činnosť sa z matičných odborov presunula do príslušných ústavov Slovenskej akadémie vied a umení v Bratislave.
Dňa 27. apríla 1954 prijala Slovenská národná rada (SNR) zákon o Matici slovenskej, ktorý v rozpore s jej poslaním a historickým postavením, zmenil postavenie Matice zo spolku na štátnu inštitúciu, čím ju vlastne úplne podriadil socialistickému štátu, vrátane hospodárenia a rozpočtu.
Zákon zúžil pôsobenie Matice slovenskej v celoslovenskom rámci tým, že zrušil jej členské hnutie a odobral jej starostlivosť o zahraničných Slovákov. Jej torzo sa zlúčilo so Slovenskou národnou knižnicou. Zároveň Matica slovenská stratila právnu subjektivitu, viedol ju správca poverený povereníkom kultúry. Pod svojou značkou začala plniť iba úlohy Národnej knižnice a knihovedného ústavu.
Nádej na oživenie pôvodného poslania a činnosti Matice slovenskej, vrátane znovuobnovenia členskej základne, prinieslo politické uvoľnenie v spoločnosti v druhej polovici 60. rokov minulého storočia. To sa premietlo do Zákona SNR z 27. júna 1968, ktorý definoval Maticu slovenskú ako celonárodnú kultúrnu ustanovizeň. Tento nádejný proces však trval len krátko a bol zastavený 21. augusta 1968 okupáciou Československa vojskami Varšavskej zmluvy a následným normalizačným procesom.
Prvý matičný zákon v postkomunistickom období prijala SNR 26. apríla 1991, ktorý vytvoril priestor na postupný návrat Matice slovenskej od štátom riadenej inštitúcie k nezávislej, národnej, kultúrnej a vedeckej ustanovizni. Zákonom Národnej rady (NR) SR z 13. februára 1997 sa Matica stala verejnoprávnou ustanovizňou.
Ešte pred tým, v októbri 1993, prijali poslanci NR SR zákon, ktorým bol Deň Matice slovenskej vyhlásený za pamätný deň Slovenska. Pripomíname si ho každý rok 4. augusta, pretože v tento deň sa v roku 1863 konalo v Martine zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej.
