< sekcia Šport

VIDEO: Anastasia Kuzminová sa definitívne rozlúčila s kariérou

Na snímke slovenská biatlonistka Anastasia Kuzminová s kyticou ruží počas tlačovej konferencie Slovenského zväza biatlonu v Bratislave 2. októbra 2019. Foto: TASR – Jaroslav Novák

Prišiel čas, aby som spravila jedno zo svojich najväčších rozhodnutí v živote a oznámila, že ukončujem aktívnu kariéru, povedala v emotívnom prejave Kuzminová.

Bratislava 2. októbra (TASR) - Slovenská biatlonistka Anastasia Kuzminová definitívne ukončila aktívnu kariéru. Na stredajšej tlačovej konferencii oznámila, že napokon nebude pokračovať ani v štafete. Pôsobenie v individuálnych pretekoch ukončila v apríli po sezóne Svetového pohára.

"Biatlonu som sa venovala 20 rokov, viac ako polovicu života. Vždy som išla na plné obrátky, aby som si splnila sny a potešila fanúšikov. Zažila som mnoho krásnych vecí. Napriek všetkému prišiel čas, aby som spravila jedno zo svojich najväčších rozhodnutí v živote a oznámila, že ukončujem aktívnu kariéru," povedala v emotívnom prejave Kuzminová.





Na snímke slovenská biatlonistka Anastasia Kuzminová s rozlúčkovým nápisom na puške na strelnici v pretekoch žien na 12,5 km s hromadným štartom počas 9. finálového kola Svetového pohára v biatlone v nórskom Holmenkollene 24. marca 2019.
Foto: TASR - Michal Svítok


V prejave, ktorý pre nervozitu prečítala, priznala, že myšlienky na koniec sa objavili už na vlaňajších ZOH v Pjongčangu, kde získala zlatú i striebornú medailu. "V tom období prišli prvé úvahy o konci. Pýtala som sa sama seba, čo ešte chcem dokázať a pre koho, keďže som na každej olympiáde získala zlato." Nebolo to jednoduché rozhodnutie, no napokon sa rozhodla predĺžiť si súťažný život o jednu sezónu a splniť si posledný športový sen. "Mala som potrebu ešte pomôcť tímu, hoci som cítila, že sa musím viac venovať rodine a deťom. Chýbal mi však titul majsterky sveta. Napokon to bola sezóna, v ktorej som zažila krásne veci a splnila si sny," uviedla Kuzminová, ktorá vybojovala zlato na MS v Östersunde.

Napriek tomu, že ešte chcela pomôcť štafete, zdravotný stav ju donútil zneniť plány. "Viem, že mnoho fanúšikov zostalo sklamaných po ukončení individuálnej kariéry. Členstvom v štafete som chcela pomôcť dať fanúšikom nádej, že ma ešte uvidia na trati. Postupne sa však okrem rodinných dôvodov objavili aj ďalšie okolnosti. Tréningy som zvládala, ale v pretekoch to bolo náročné. Zdravotné problémy sa nabaľovali a nebola som schopná ich riešiť v krátkodobom horizonte. V štafete som chcela pomôcť a nie byť na príťaž," dodala Kuzminová.

Tridsaťpäťročná rodáčka z ruského Ťumenu reprezentuje Slovensko od roku 2008. Počas desaťročia vybojovala tri zlaté a tri strieborné medaily na ZOH. Vo Vancouveri 2010 a Soči 2014 zvíťazila v šprinte na 7,5 km, v Pjongčangu 2018 v pretekoch s hromadných štartom na 12,5 km. Na všetkých troch ZOH získala aj strieborné medaily, v 2010 a 2014 v stíhačke a v 2018 na 15 km. Tento rok sa radovala z titulu majsterky sveta v Östersunde (šprint na 7,5 km). Vo celkovom hodnotení Svetového pohára skončila v poslednej sezóne na treťom mieste, v ročníku 2017/2018 bola druhá. Na konte má dva malé glóbusy v šprinte a jeden v stíhacích pretekoch. Celkovo sa počas kariéry dostala na pódium 39-krát (18 víťazstiev, 15 druhých miest a 6 tretích). Chcem poďakovať Slovensku za dôveru a možnosť reprezentovať tento štát. "Ďakujem Ministerstvu obrany SR, Slovenskému olympijskému a športovému výboru, Vojenskému športovému centru a Slovenskému zväzu biatlonu za podporu a pomoc počas celého pôsobenia na Slovensku. Ďakujem celému realizačnému tímu, kolegom a kolegyniam, priateľom a celej mojej rodine, ktorí pri mne vždy stáli," pokračovala dojatá Kuzminová.



Ani po ukončení aktívnej kariéry sa však nechystá stiahnuť zo športového diania. "Chcem byť súčasťou športového života na Slovensku. Svojou účasťou chcem pomôcť rozvoju športu. Budem propagovať pohyb a zdravý životný štýl. Svoju úlohu vidím v tom, že dokážem motivovať ľudí i deti, aby sa viac hýbali. Vieme, že je to dnes veľký problém a verím, že správna propagácia môže zachrániť budúce generácie. Ako zamestnankyňa Dukly Banská Bystrica by som rada pomohla pri plnení úloh, ktoré sa kladú na Vojenské športové centrum. Som ambasádorka EYOF, ktorý sa uskutoční v roku 2021 v Banskej Bystrici, dúfam, že svojou prítomnosťou pomôžem k perfektnej organizácii tohto podujatia. V tomto období mám iba krátkodobé vízie, aby som našla správny smer. V neposlednom rade konečne sa stanem mamou na plný úväzok. Dúfam, že týmto rozhodnutím neovplyvním vnímanie biatlonu a fanúšikovia mu zostanú verní, pretože aj takéto veci k športu patria," povedala Kuzminová.

Na snímke slovenská olympijská reprezentantka Anastasia Kuzminová ukazuje na stupni víťazov zlatú medailu po triumfe v šprinte na 7,5 km trati v biatlone žien na ZOH 2010 vo Whistleri , 14. február 2010.
Foto: TASR - Martin Baumann


Tridsaťpäťročná rodáčka z ruského Ťumenu reprezentuje Slovensko od roku 2008. Počas desaťročia vybojovala tri zlaté a tri strieborné medaily na ZOH. Vo Vancouveri 2010 a Soči 2014 zvíťazila v šprinte na 7,5 km, v Pjongčangu 2018 v pretekoch s hromadných štartom na 12,5 km. Na všetkých troch ZOH získala aj strieborné medaily, v 2010 a 2014 v stíhačke a v 2018 na 15 km. Tento rok sa radovala z titulu majsterky sveta v Östersunde (šprint na 7,5 km). Vo celkovom hodnotení Svetového pohára skončila v poslednej sezóne na treťom mieste, v ročníku 2017/2018 bola druhá. Na konte má dva malé glóbusy v šprinte a jeden v stíhacích pretekoch. Celkovo sa počas kariéry dostala na pódium 39-krát (18 víťazstiev, 15 druhých miest a 6 tretích).

Profil trojnásobnej olympijskej víťazky Anastasii Kuzminovej


Slovenská biatlonistka Anastasia Kuzminová definitívne ukončila aktívnu kariéru. Na stredajšej tlačovej konferencii oznámila, že napokon nebude pokračovať ani v štafete. Pôsobenie v individuálnych pretekoch ukončila v apríli po sezóne Svetového pohára.

Slovenská biatlonistka ruského pôvodu, trojnásobná olympijská víťazka oslávila 28. augusta 2019 svoje 35. narodeniny. Na konci mája 2019 jej nasadil viceprezident Slovenského zväzu biatlonu (SZB) Pavol Hurajt na hlavu symbolickú korunu kráľovnej biatlonovej stopy. Výročnú anketu totiž najúspešnejšia slovenská pretekárka vyhrala už ôsmykrát.

Dvojnásobná mamička reprezentovala Slovensko od roku 2008. Vďaka jej športovým výkonom sa slovenský biatlon mohol pochváliť troma zlatými a troma striebornými olympijskými medailami. Zlato, striebro a bronz si priniesla aj z majstrovstiev sveta.

Anastasia Kuzminová sa narodila 28. augusta 1984 v bývalom Sovietskom zväze, v sibírskom meste Ťumeň. Biatlonu sa venuje aj jej o tri roky mladší brat Anton Šipulin, ruský reprezentant, ktorý má striebro zo ZOH vo Vancouveri 2010 a olympijské zlato zo Soči 2014.

Športovú kariéru začala budúca fenomenálna biatlonistka ako klasická lyžiarka. Behu na lyžiach sa venovala do svojich 15 rokov, keď jej otec Vladimir Šipulin poradil vyskúšať biatlon.

Ako biatlonistka sa stala členkou ruského juniorského tímu a v roku 2002 vybojovala striebro na majstrovstvách sveta juniorov. Popri tom zaznamenala piate miesto v stíhacích pretekoch a ôsmu priečku v šprinte. Celkovo ako juniorská reprezentantka získala sedem medailových umiestnení.

V roku 2006 debutovala na pretekoch Svetového pohára v nemeckom Oberhofe a prvé body do rebríčka Svetového pohára si pripísala v tom istom roku 29. novembra na pretekoch v Östersunde.

Jej kariéru ruskej biatlonovej reprezentantky prerušila láska a materstvo. V lanovke v rakúskych Alpách sa totiž zoznámila so svojím budúcim manželom, biatlonistom Danielom Kuzminom, ktorý v tom čase už pôsobil na Slovensku v Banskej Bystrici. V roku 2007 sa im narodil syn Jelisej. Kuzminová nemohla pre materské povinnosti odcestovať na reprezentačné sústredenie, a tak sa s ňou vedenie ruskej reprezentácie rozlúčilo s tým, že materstvo a vrcholový šport sa nedajú skĺbiť.

Najúspešnejšia slovenská biatlonová reprezentantka sa však nevzdala a odišla na Slovensko za svojím partnerom Danielom Kuzminon, ktorý sa neskôr stal aj jedným z jej trénerov. Ten oslovil šéfa slovenského biatlonu Juraja Sanitru, či by SZB nemal záujem o ruskú biatlonistku. V roku 2008 získala slovenského občianstvo a jej úspešná kariéra sa začala odohrávať už pod slovenskou vlajkou v Klube biatlonu VŠC Dukla Banská Bystrica.

V slovenských farbách sa prvýkrát predstavila 19. decembra 2008 na pretekoch kategórie IBU Cup v talianskom Val Martello. Na prvých pretekov kategórie Svetového pohára sa zúčastnila v rakúskom Hochfilzene. Svoje prvé pódiové umiestnenie dosiahla na majstrovstvách sveta 2009 v Pjongčangu, kde v pretekoch s hromadným štartom na 12,5 km získala striebro.

O rok neskôr na ZOH vo Vancouveri 2010 sa definitívne etablovala medzi svetovú biatlonovú špičku. Dosiahla zlato v šprinte na 7,5 km a striebro v stíhacích pretekoch.

Po úspešnej olympiáde zaznamenala medailové umiestnenie na MS 2011 v ruskom Chanty-Mansijsku, kde získala bronz v šprinte na 7,5 km.

Olympijský medailovú úspech zopakovala v Soči v roku 2014, kde vybojovala opäť zlato v šprinte na 7,5 km.

Aj vo veku 33 rokov patrila k favoritkám na ZOH v Pjongangu 2018. V prípade zisku zlatej medaily sa mohla stať prvou biatlonistkou so zlatým hetrikom. Podarilo sa jej to 17. februára na pretekoch s hromadným štartom na 12,5 km. Historickému zápisu predchádzali aj dve striebra zo stíhacích a vytrvalostných pretekov.

V roku 2019 sa zúčastnila aj na MS v Östersunde, kde v šprinte na 7,5 km získala titul majsterky sveta.

Anastasia Kuzminová patrí medzi najväčšie osobnosti histórie biatlonu. Zo zimných olympijských hier má na konte šesť medailí - tri zlaté a tri strieborné. Viac cenných olympijských kovov má zatiaľ len Nemka Kati Wilhelmová, ktorá okrem troch zlatých a troch strieborných získala aj jednu bronzovú medailu. Kuzminová však na rozdiel od Nemky dosiahla všetky v individuálnych pretekoch. Zároveň ako jediná biatlonistka histórie vybojovala individuálne zlato na troch ZOH za sebou.

Olympijská šampiónka v biatlone si v roku 2014 z rúk prezidenta Ivana Gašparoviča prevzala Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Okrem toho od roku 2010 vlastní pamätnú medailu ministra obrany 3. stupňa a vojenský odznak náčelníka generálneho štábu SR 1. triedy. V apríli 2010 si prevzala aj najvyššie možné ocenenie Slovenského olympijského a športového výboru – Zlaté kruhy SOŠV.