Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 29. apríl 2024Meniny má Lea
< sekcia UNESCO a veda

Novinky vo vede: Využili geneticky upravenú baktériu na liečbu akné

Ilustračné foto. Foto: TASR - Henrich Mišovič

Najmä v puberte bežné kožné ochorenie spôsobuje zablokovanie alebo zápal vlasovomazovej jednotky.

Bratislava 12. januára (TASR) - Vo svete vedy sa v uplynulom týždni objavilo viacero zaujímavých správ. Vedci vyrobili prvý grafénový polovodič, objavili v Guatemale dosiaľ neznáme mesto Mayov a využili geneticky upravenú baktériu na liečbu akné. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.

Vedcom sa podarilo vytvoriť prvý funkčný grafénový polovodič, ktorý môže v budúcnosti vydláždiť cestu pre výrazne rýchlejšie čipy a kvantové počítače, uvádza nová štúdia.

Na výrobu tranzistorov sa používajú polovodiče, ktoré za istých podmienok menia svoje vlastnosti z izolantov na vodiče a naopak. Väčšina z nich je vyrobená z kremíka, ktorý sa však v súčasnosti dostáva na hranicu svojich možností, uvádza Walt de Heer z Georgijského inštitútu technológie, hlavný autor štúdie zverejnenej v časopise Nature.

Nevýhodou kremíka je maximálna rýchlosť prepínania medzi vodivým a nevodivým stavom tranzistoru, množstvo tepla vznikajúce elektrickým odporom a veľkosť tranzistorov. Pri použití nového materiálu tzv. epitaxiálneho grafénu sa dá týmto nevýhodám kremíka vyhnúť.

Medzinárodný tím vedcov úspešne geneticky upravil kožnú baktériu, aby vylučovala látku vhodnú na liečbu príznakov akné, uvádza nová štúdia.

Najmä v puberte bežné kožné ochorenie spôsobuje zablokovanie alebo zápal vlasovomazovej jednotky. Vzhľad akné sa môže líšiť od čiernych bodiek (otvorené komedóny) cez biele bodky (uzatvorené komedóny) a vriedky (pustuly) najmä na tvári, hrudníku a pleciach.

Na liečbu najťažších foriem akné sa používajú antibiotiká proti baktériám vo vlasových folikuloch alebo liečivo izotretinoín, ktorý ničí mazové žľazy (sebocyty). Oba doterajšie spôsoby liečby však môžu mať vážne vedľajšie účinky, ktorým by sa pri použití novej metódy dalo vyhnúť.

Česko-slovenská archeologická výprava objavila v Guatemale doteraz neznáme mesto mayskej civilizácie, ktoré vzniklo pred zhruba 3000 rokmi. Nález pomôže odkryť neobjasnené a rozhodujúce fázy mayských dejín. V utorok to uviedla Nadácia Neuron, ktorá výpravu finančne podporila.

Expedícia českého výskumníka Ladislava Šilhána a Milana Kováča z Univerzity Komenského identifikovala dosiaľ neznáme mayské osídlenie a podľa vykopávok zistili, že ide zrejme o najstaršie mestské centrum v regióne. Nazvali ho Yax Balam (Prvý Jaguár).

"Podľa vykopávok mesto patrí k najstarším mayským aglomeráciám vôbec. Postupom času dochádzalo k jeho úpadku aj opätovnému rozvoju - od samotného počiatku mayských dejín, vzniku kráľovstva a prvých mestských štátov až po takzvaný mayský kolaps, ktorý spôsobil zánik (mayskej) civilizácie," vysvetlil Kováč.