< sekcia UNESCO a veda

PRIESKUM: Slovenskí akademici sa zo zahraničia domov príliš nevracajú

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Hlavným dôvodom, pre ktorý vysokoškolskí pedagógovia ostávajú v zahraničí, je možnosť vykonávania vedeckej alebo umeleckej činnosti na vyššej úrovni ako na Slovensku.

Bratislava 1. augusta (TASR) - Jedným z najväčších problémov slovenského vysokého školstva nie je odchod pedagógov a vedcov do zahraničia, ale fakt, že svoj návrat domov po pobyte v cudzine už nezvažujú. Vyplýva to z údajov najnovšieho prieskumu projektu To dá rozum, o ktorých počas stredajšej tlačovej konferencie informovala riaditeľka projektu Renáta Hall.

"To, čomu sme sa venovali je, či sa vracajú alebo nevracajú a prečo," povedala. V prieskume sa zamerali aj na dôvody, pre ktoré sa odborníci rozhodli v zahraničí zostať.

Necelých 19 percent opýtaných odchádzalo na zahraničné inštitúcie s vedomím, že sa na Slovensko nevrátia. Počas ich pobytu v zahraničí sa však tento počet viac ako zdvojnásobil. Momentálne 43 percent Slovákov v zahraničnom akademickom prostredí neuvažuje o návrate domov v dohľadnom čase.

Hlavným dôvodom, pre ktorý vysokoškolskí pedagógovia ostávajú v zahraničí, je možnosť vykonávania vedeckej alebo umeleckej činnosti na vyššej úrovni ako na Slovensku. Potvrdilo to takmer 82 percent opýtaných. Doma podľa nich nie je na to vyčlenený dostatok finančných prostriedkov. Vyššie platové ocenenie sa umiestnilo na druhom mieste.

Akademici, ktorí sa stále domov vrátiť plánujú, tvorili 25 percent respondentov. Najčastejšou príčinou sú osobné a rodinné dôvody, ale aj ambícia prispieť k rozvoju slovenského akademického prostredia. Svoj návrat však vidia najmenej v päťročnom horizonte, ak vôbec.

Časť prieskumu bola taktiež zameraná na výsledky vládneho grantového programu Návrat domov, ktorého základným cieľom je motivovať slovenských odborníkov na príchod z cudziny. Iba 34 percent zo skupiny opýtaných, ktorí návrat na Slovensko zvažujú, by tak urobilo vďaka výhodám tohto programu, čo Hall považuje za nedostatočné číslo. "Z nášho pohľadu táto schéma nie je veľmi efektívna," zhodnotila riaditeľka programu.

Akademici, ktorí by záujem o pôsobenie na slovenských univerzitách mali, môžu však naraziť na niekoľko bariér. "Nedostatočné finančné hodnotenie skončilo ako prvé s 80 percentami, ale nie je to len o peniazoch. Vedcom a vysokoškolským učiteľom ide o to, aby prichádzali na dobre riadené pracoviská, do kvalitných vedeckých tímov," uviedol analytik projektu Stanislav Lukáč.

Ďalším problémom je takmer neexistujúca spolupráca a kontakt medzi slovenskými univerzitami a slovenskými odborníkmi v zahraničí. Dôvodom je, že školy akademikov o pomoc mnohokrát nepožiadajú. "Nemusíme sa hneď usilovať priamo o ich návrat naspäť na Slovensko, ale minimálne sa snažiť nadviazať ten kontakt," povedal Lukáč. Podľa neho by sa týmto spôsobom akademici priamo zúčastňovali na vytváraní akademického prostredia, čím by vzrástla možnosť ich návratu na Slovensko v budúcnosti.

Prieskum mimovládneho projektu To dá rozum uskutočnili od mája do júna na základe odpovedí 197 slovenských akademikov pôsobiacich v zahraničí. Respondentmi boli študenti zahraničných vysokých škôl, pracovníci výskumných inštitúcií, mimovládnych a vládnych organizácií a odborníci pracujúci v súkromnom sektore.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.